Alica z Realshit Festivalu: Nemáme jedného headlinera, všetky kapely majú rovnaký priestor

Realshit Fest patrí k malým festivalom na Slovensku, ktoré sa nesnažia ohúriť veľkými menami headlinerov, no napriek tomu si zachovávajú vysokú úroveň kvality. Ich lineup je navyše aktuálny a mapuje súčasnú a mladú hudobnú scénu, ktorá má čo povedať.Alica z Realshit Festivalu: Nemáme jedného headlinera, všetky kapely majú rovnaký priestor
Alica z Realshit Festivalu
Alica z Realshit Festivalu
Zdroj: Renat Khallo
Realshit Fest patrí k malým festivalom na Slovensku, ktoré sa nesnažia ohúriť veľkými menami headlinerov, no napriek tomu si zachovávajú vysokú úroveň kvality. Ich lineup je navyše aktuálny a mapuje súčasnú a mladú hudobnú scénu, ktorá má čo povedať.

Cieľovkou tohto festivalu je zväčša mladšia generácia, no vítaný je úplne každý, koho zaujíma kvalitná a autentická nezávislá hudba a kultúra. Už tento víkend (31. 7. – 2. 8. 2025) sa ho môžete zúčastniť v romantických zákutiach Banskej Štiavnice. Fotogenické prostredie historického centra, hlavný program prebiehajúci v lone prírody v Hájovni Červená studňa v kombinácii s výborným lineupom sľubujú silný víkendový zážitok. O festivale ako takom som sa porozprával s Alicou, organizátorkou druhého ročníka festivalu.

Ahoj Alica, prečo by mali ľudia prísť na Realshit?

V prvom rade je to veľmi silne komunitná vec a myslím si, že každý sa tam môže cítiť uvoľnene – sedieť v tieni a počúvať dobrú hudbu. A taktiež je to celé v Štiavnici, čo je krásne historické mesto, ktoré podľa mňa ľudia nemajú až tak napozerané. A to je aj jedna z vecí, ktorú sa snažíme docieliť – aby mladí ľudia videli aj tie neviditeľné miesta Štiavnice. Tá je dnes prezentovaná ako turistické mesto, no má aj veľmi silné kultúrne zázemie. A práve to sa snažíme ukázať nášmu publiku.

Ako ste riešili povedzme „geografiu“ Realshitu? Sú eventy roztrúsené po celom meste alebo sa držíte vyslovene Hájovne?

Je to po celom meste, ako väčšina festivalov v Štiavnici. Hudobnú časť programu však viac centralizujeme do dvoch kultúrnych centier. Konkrétne do Art Cafe, kde sa predstaví mladá elektronická scéna – no tento rok to tam bude aj trocha gitarovejšie, keďže chceme zapojiť program aj na terase. Hlavný hudobný program bude v Hájovni. Popritom máme počas dňa program v rôznych galériách. Jednu výstavu chystáme v opustenej budove, kde sme robili open call. Chystajú sa aj rôzne pop-upy, workshop s performanciou, ranné koncerty v Eleuzíne alebo v Antikvariáte a dva stánky s ľudskoprávnymi aktivitami. Bude aj premietanie študentských filmov. Chceli by sme ľudí rozhýbať, aby neboli iba v Hájovni, ale aj mimo tohto centra.

Asi nie je úplne jednoduché zorganizovať DIY multifestival s takou členitou štruktúrou. Koľko ľudí je v organizačnom tíme?

Základný tím, ktorý to robí, sme štyria – Žofia Lišaníková, Danky Kubiš, Martin Kuchta a ja. To je akoby „core“ festivalu. Potom nám pomáhajú naši dobrovoľníci.

Je to veľmi náročné? Berie vám to veľa energie alebo vám to ide hladko?

Určite to nejde hladko a vždy sa nájde množstvo prekážok. Často sa zasekneme na nejakej „maličkosti“, ktorú však niekto iný za maličkosť nepovažuje – a riešime to možno aj pol roka. Snažíme sa medzi sebou veľa komunikovať. Hudobný program riešime pol roka vopred a potom prídu na rad technické veci, ktoré tiež zaberú veľa času.

Pomáhajú vám aj nejaké organizácie, možno priamo zo Štiavnice? Ak sa nemýlim, nemáte podporu z grantov?

Máme, ale nie priamo. Podporujú nás kultúrne centrá, ktoré na to majú vyčlenené finančné prostriedky z grantov. Pomáha nám Zuzka z Art Cafe, ľudia z Hájovne... vždy sa snažia pomôcť s čímkoľvek, napríklad s papierovačkami. Dávajú nám možnosť robiť festival, kam prídu mladí ľudia, čo vlastne chcú aj oni, a to je super. Je to obrovská pomoc aj z hľadiska priestorov, kde im nemusíme platiť nejaký prenájom.

Čo váš názov? Dá sa to brať rôzne. Real shit alebo „skutočné hovno“?

Ten názov vznikol jednoducho – že je to DIY, komunitné a že nie sme profesionáli. Teda okrem Maťa, ktorý sa venuje bookingu kapiel aj pre košickú Tabačku a Dankyho, ktorý rieši veci pre Pink Whale. Napriek tomu, že sme takí poloprofesionáli si však dovolím tvrdiť, že to robíme dobre a kapely, ktoré prinášame, sú to najlepšie, čo si môžeme dovoliť zavolať. Zároveň sa už stalo, že bol tento názov problematický – napríklad v rádiu od nás požadovali vypípať slovo „shit“.



Na čo ste vo vašom lineupe najviac hrdí?

Podľa mňa sú všetky kapely super a nemôžem povedať, že by niektorá bola lepšia ako iná, pretože sa snažíme presne tomu vyhnúť. Nemáme jedného headlinera, priestor je rovnaký pre všetkých. Máme dve skvelé veci z Čiech – Neue Welt a Sýček, čo sú za mňa výborné kapely, na ktoré sa veľmi teším. Máme aj jeden elektronický projekt z Maďarska. Volá sa asvanyviz2. Stálicou je pre nás Samo Benko, ktorý hrá teraz s kapelou Samo Benko Orchestra, a vystúpia aj Pipesh, ktorí u nás hrajú každý rok (Treba si pozrieť celý lineup. Je vyskladaný z naozaj skvelej súčasnej mladej hudby, pozn. red.).

Máte aj nejaký bookerský sen?

Na toto neviem odpovedať. Vždy oslovíme niekoho, kto je „po ruke“ a kto sa nám páči.

Kde najčastejšie hľadáte interpretov a ako to prebieha?

Základom sú u nás kamarátske vzťahy – celá scéna sa tu aj tak pozná vďaka komunite. Tiež sa snažíme chodiť na showcase festivaly. Boli sme s tebou na Sharpe aj Ment. Zatiaľ sa nám z nich podarilo booknuť Adam The World na festivale Sharpe.

Videla si tam niečo, čo by ste radi pozvali na váš festival?

Snažili sme sa tento rok dostať Vegetable People Poland, teda Franek Warzywa a Młody Budda. Bola som na nich tento rok trikrát – na Sharpe, na Mente aj na Pohode, kde hrali zrovna cez Fontaines D.C., a bolo nás tam asi päťdesiat... a strašne sa tam pogovalo.

To nie sú náhodou tí týpci, čo spievajú o zemiakoch?

No jasné, to sú oni! A to je vlastne aj odpoveď na tú otázku o bookerskom sne, ktorú si sa pýtal predtým, pretože oni presne vystihujú to, čím je náš festival. Dúfam, že sa nám to podarí v budúcnosti.

Dúfam aj ja a prajem vám, aby sa tento aj budúce ročníky vydarili. Možno sa tento rok vidíme. Dáš mi guest?

Jasné, máš ho!

Autor: Renat Khallo