Ocenenie za zásluhy o rozvoj obce udelili v Tepličke nad Váhom v okrese Žilina aj spevákovi Mirovi Jarošovi, ktorý mal v obci trvalý pobyt do roku 2016. "V Tepličke som žil 17 rokov, kým som prvýkrát vycestoval. Odvtedy som žil striedavo doma a vo svete," povedal spevák pre TASR.

"Keď sa povie Teplička nad Váhom, je to vždy o mojom detstve a dospievaní. A o hudbe. Práve tam sa začal môj sen, v dome na Gorazdovej ulici som skladal prvé pesničky a texty. U nás v škôlke, ktorú viedla pani riaditeľka Degnerová, som objavil lásku k hudbe. Pani učiteľka Valiašková nám púšťala detské platne a ja som chcel spievať ako moji obľúbení speváci," povedal Miro Jaroš.

Podotkol, že obec je od jeho detstva oveľa modernejšia. "Súčasný starosta sa zameriava na ľudí a ich lepší život v obci. Veľa sa zmenilo, ale cesta na Bystrinu je stále rovnaká. Pripomína mi detstvo. Je v tom pre mňa kus nostalgie. Pred Vianocami mi vyjde moja prvá kniha rodinných príbehov s názvom Tešíme sa na Ježiška. Odohrávajú sa u nás v Tepličke. Na nižnom konci, na Námestí sv. Floriána. Názov obce sa tam nikde nespomína, ale každý, kto tam býva, ju spozná," uviedol známy rodák.

Špeciálne sú pre neho aj koncerty pred domácim publikom. "Myslel som si, že je koncert ako koncert. Ale nie je. U nás v Tepličke to má pre mňa vždy inú pridanú hodnotu. Tu sú ľudia, ktorých poznám. Keď sa na nich pozerám z javiska, je to viac osobné. Mnohých poznám po mene a spájajú nás spoločné zážitky. Spolužiaci, učiteľky, susedia, kamaráti, známi... V Tepličke sme hrali asi štyrikrát a vždy to bol pre mňa zážitok," zdôraznil Jaroš.

"Najradšej som mal Nižný koniec, začiatok hory nad ním a starkinu záhradu na konci leta, keď na zem popadalo ovocie. Všade tam lietali najkrajšie motýle a chytil som tam svojho prvého vidlochvosta. Dodnes si pamätám všetky motýle z knižky, ktorú mi mama kúpila v antikvariáte," zaspomínal si Jaroš.

Zdroj: TASR
Foto: archív Mira Jaroša

Súvisiaci interpreti: Miro Jaroš