Dominika Piovarčiová

Do sveta šoubiznisu ste vstúpili už ako malé dieťa. Nemáte teda pocit, že ste stratili bezstarostné detstvo?

Juj, ani na sekundu (úsmev). Moje detstvo bolo práve vďaka tomu, čo robím, čím sa živím alebo teda bavím, ako keby obohatené. Myslím si, že keby som žila bežným životom dieťaťa alebo mládežníka, tak by som detstvo nemala také veselé a zaujímavé. Žila som rušným životom už odmalička a za to som vďačná.

V koľkých rokoch ste odštartovali hviezdnu kariéru?

Mala som päť rokov, keď som účinkovala v Matelkovi. Myslím si, že v tom čase neexistovala ani krajšia a lepšia detská relácia. Všetci to sledovali. Čiže už v škôlke som bola naozaj za hviezdu. Od ôsmich rokov to potom začalo byť už zľahka profesionálne, pretože v deviatich rokoch mi vyšiel môj prvý album Keby som bola princezná Arabela. Keď som mala desať, tak som absolvovala turné, kde som mala asi 350 koncertov po celom Slovensku a potom prišiel Karel Gott. Zaklopal jedného dňa na dvere a boli Zvonky šťastia. Príbeh Darinky sa potom zdal známejší na celom Československu. No a odvtedy sa môj kolotoč nezastavil (úsmev).

Dalo by sa povedal, že práve Karel Gott vás zviditeľnil a pomohol vám vo vašej kariére?

V Česku áno, ale na Slovensku som už mala vybudovanú kariéru.

Na Slovensku vám s tým niekto pomohol alebo to, kde ste, pripisujete len vášmu talentu?

Je hlúpe myslieť si, že je to iba moja robota. Pretože niekto mi musel napísať text, niekto mi musel natočiť klip a niekto so mnou musel urobiť aj rozhovor, aby sa moja sláva šírila ďalej. Na druhej strane však musím povedať, že som nemala nikoho v rodine zo šoubiznisu. Otec bol automechanik, mama vyštudovala hotelovku a babička pekne spievala. To je asi tak všetko. Mala som však ambicióznu sestru, ktorá zaklopala na dvere hlasového pedagóga a doviedla ma na hodiny spevu a potom sa to všetko začalo (úsmev).

Rodičia vás podporovali alebo mali strach a odhovárali vás od kariéry speváčky?

Podporovali ma. To bolo to maximum, čo mohli pre mňa urobiť. Radovali sa najskôr z mojich detských úspechov a potom aj z dospeláckych (úsmev).

Odmalička ste cítili, že patríte do šoubiznisu?

Presne tak. Narodila som sa pre šoubiznis, to bez debaty (úsmev). Odmalička som vždy každú návštevu usadila na stoličku a vydupala si nejako ich pozornosť a hneď im spievala alebo recitovala.

Je to už rok, čo netvoríte pár s Rytmusom. Aké obdobie momentálne prežívate?

So svojím životom som extrémne spokojná. Baví ma to, čo robím, bavia ma ľudia, ktorých stretávam pri svojej robote a v podstate ma bavia aj tie tienisté stránky.

Jednoducho popularita a strata súkromia, ktoré k tomu všetkému patria. Keby som bola bežný človek, tak by som asi nedokázala urobiť šťastnými tisícky ľudí, rozosmiať ich, pomôcť im alebo ich zachrániť.

To, že ste stratili súkromie, beriete ako daň za popularitu?

Beriem to tak, že to jednoducho patrí k sebe. Daň vo mne vzbudzuje nejakú depresiu alebo pocit niečo strašného. Ja to tak jednoducho neberiem. Sťažovať si na to, že môj život je sledovaný, je jednoducho nezmysel.

Máte pred päťdesiatkou, ale vaše telo vám môžu závidieť aj mladé dvadsiatky. Máte vôbec z niečoho komplexy?

Samozrejme. Ale sú veci, ktoré si riešim vo svojej hlave, maximálne sa s nimi zdôverím môjmu jogínovému guru v rámci meditácie. Dnes už však riešim úplne iné veci, než aké som riešila, keď som bola tínedžerka. Ale zase nemôžem sa ani tomu smiať, pretože v tom veku som to brala, že to bola alfa omega a myslela si, že svet sa zrúti, lebo som o tri kilá ťažšia.

Udržanie vašej postavy vás stojí veľa úsilia alebo to máte v génoch?

Veľmi veľa ľudí sa ma na sociálnych sieťach neustále pýta: Koľko vážiš? Lebo aj ja chcem toľko vážiť. Vtedy si poviem, panebože, zle na to idete. To predsa nie je o váhe. Každému svedčia iné krivky a iné tvary. Druhá najčastejšia otázka, ktorú dostávam, je: Čo presne ješ? Ja môžem ľudí inšpirovať a o to mi aj ide. To by som chcela. Ale veľmi nerada radím niekomu v tom, čo má jesť a čo nie. A čo sa týka môjho jedálnička, je pestrý, zdravý a k postave mi určite prispieva aj pravidelné cvičenie jogy, ktorú som si veľmi zamilovala (úsmev).

Zdravý jedálniček chutí aj vašej dcére?

Som veľmi rada, že Laura ide v mojich šľapajach a chutia jej naozaj zdravé veci. Niežeby som bola prísna matka, ktorá by jej nedovolila zjesť nič sladké. U nás sa je všetko, ale s mierou (úsmev). A veľmi ma teší aj to, že v športe a aj v zdravej strave ju podporuje aj jej otec Matej. Laury sa občas nenápadne spýtam, že čo ste dnes s ockom varili? No, nevarili sme. Hovorím, že no dobre a čo ste teda jedli? Mali sme tuniakový šalát. Takže toto ma naozaj teší, že aj on má na ňu dobrý vplyv (úsmev).

Patríte k tým známym tváram, ktoré fungujú na sociálnych sieťach a aktívne komunikujú so svojimi fanúšikmi. Je však niečo, čo vám vyčítajú a vás to zamrzí?

Moji fanúšikovia majú právo myslieť si, čo chcú. Rovnako tak aj ja mám právo hovoriť to, čo chcem, spievať, o čom chcem, fotiť sa, ako chcem a žiť si svoj život podľa mojich pravidiel. Absolútne ma nejaké komentáre nestresujú a ani to vo mne nevyvoláva nejaké pocity, že by som sa mala nad sebou zamyslieť, lebo trom ľuďom z 530-tisíc, ktorí ma odoberajú, sa zdá divné, že sa fotím odvážne alebo rozprávam o niečom, čo sa niekomu nepáči. Myslím si, že v tom je moja sila.

Dara Rolins a jej veľká SPOVEĎ: Otvorene o detstve, začiatkoch, Gottovi a období po rozchode!