"Milujem Hrdzu a všetky jej aspekty. Kapela Hrdza má dušu, svoj hudobný charakter a profesionálnosť. Paradoxne, fanúšikov máme po celom svete a počúvanosť je vo veľkej miere hlavne v zahraničí," tvrdí speváčka Lucia Gibarti, ktorá netuší, po kom zdedila hudobný talent, hoci je ozaj výnimočný. O to zaujímavejšie vyznieva fakt, že sa narodila nepočujúcim rodičom.

V rozhovore sa dozviete:

  • kedy prišla po prvý raz do kontaktu s hudbou,
  • ako ju ovplyvnilo dospievanie v nepočujúcej rodine,
  • prečo sa rokmi odklonila od folklóru,
  • kto ju v speváckych začiatok najintenzívnejšie ovplyvnil,
  • čo ju spája s Amy Winehouse,
  • prečo sa pri pomyslení na sociálne siete občas až zhrozí,
  • ako vníma závisť a čím je vo svete hudby výnimočná.

Mnoho ľudí vás má zafixovanú ako speváčku skupiny Hrdza, k vám sa ale viaže i silný životný príbeh. V speváckych kruhoch ste známa ako umelkyňa so silným hlasom a výrazným hlasovým prejavom, no vy ste sa narodili nepočujúcim rodičom.

Faktom je, že som hľadala otca a rodinu z jeho strany, no jediného, koho som našla, bol Slavo Gibarti. Napísala som mu na sociálnej sieti, odpoveď prišla do pár mesiacov, keďže bol zjavne zaneprázdnený prácou a kapelou, ktorú som dovtedy nepoznala. Začali sme si písať a ja som medzi rečou spomenula, že rada spievam, tak mi navrhol, aby som mu poslala nejakú nahrávku iba na telefón a ja som tak aj urobila. Zapáčila sa mu a následne na to sme sa stretli, dostala som playlist Hrdze a stala sa jej súčasťou. Ja to zhrniem stručne – hľadala som rodinu, našla som kapelu. 

A áno, narodila som sa nepočujúcim rodičom, otca som nikdy nepoznala, pretože moji rodičia sa rozviedli, keď som mala pár mesiacov. Obaja svoj hendikep nemali vrodený, no nadobudli ho až v detstve – kvôli nedbanlivosti lekárov. Mama navštevovala základnú školu pre nepočujúcich v Lučenci a strednú školu v Kremnici, kde mala výborných pedagógov, skvelý prístup a tým, že sa jej moji starí rodičia starostlivo venovali, vie výborne rozprávať, dokonca aj plynule po nemecky. Človek by ani nespoznal, že ide o nepočujúcu osobu, a to aj vďaka sluchovému aparátu. 

Určite aj z tohto pohľadu ste výnimočná, navyše, ak chce človek v dnešnej dobe uspieť, musí byť jedinečný. Odlíšiť sa. Dá sa povedať, že k tomu prispelo práve aj vaše rodinné zázemie?

Ďakujem. Nikdy som sa nad touto otázkou nezamyslela, no možno na tom niečo bude – hudbu a zvuk vnímam veľmi intenzívne. 

Kedy ste prišli po prvý raz do kontaktu s hudbou? Mám na mysli inak ako v rádiu.

Keď som mala šesť rokov, stará mama ma vzala do detského folklórneho súboru Ruskovčanka, z čoho som sa naozaj tešila, úplne prirodzene som totiž inklinovala k spevu už v škôlke, keď sme sa učili prvé pesničky. V súbore som dostala sólo pieseň a na prvom vystúpení som zožala standing ovation. Vtedy som si to úplne zamilovala a pochopila, že už nič iné robiť nechcem. Paradoxne od dvanástich som sa potom muzike nevenovala a namiesto hudby som vyštudovala ekonomiku. (smiech)

Premýšľali ste niekedy nad tým, po kom ste zdedili hudobné gény?

Nikto z mojej rodiny nikdy nespieval ani nehral na žiadny hudobný nástroj, takže naozaj netuším. 

V čom vás najviac vyformovalo dospievanie a napĺňanie hudobných ambícii "v tichej domácnosti"?

Celý život mám nastavený tak, že ak niečo chcem, dosiahnem to výlučne svojou prácou, cieľavedomosťou, pevnou voľou, nikto mi nikdy nič nedal zadarmo. Dôležitá časť mojej osobnosti je nevzdávať sa a poznať vlastnú hodnotu. 

Kto bol vaším hudobným kritikom v čase, keď ste o kariére speváčky ešte len snívali?

Najväčším kritikom bola stará mama, ktorá paradoxne nikdy nekritizovala, ale vždy vedela zhodnotiť, či to bol na moje pomery vynikajúci výkon alebo iba priemerný. No veľa mi dalo aj okolie a prvenstvá v detských speváckych súťažiach, v ktorých som reprezentovala školu. Som vďačná za každú konštruktívnu kritiku, tá ma posúva ďalej.

Aké boli reakcie vašich rodičov i širšieho okolia?

Mala som výbornú učiteľku hudobnej výchovy, pani Lorinčíkovú, ktorá ma v speve podporovala. Práve ona ma posielala na spevácke súťaže za školu.

Prvý veľký úspech, to sú silné emócie. Bola to úľava, že ste to dokázali, alebo záväzok, že musíte ísť ďalej a byť ešte lepšia? 

Jednoznačne záväzok samej sebe, a zároveň obrovská radosť a zvedavosť, čo všetko ešte vytvorím, čo ma čaká, kam ďalej posuniem svoju latku.

Každý človek spravidla prekoná na ceste za svojím kariérnym snom určité míľniky. Aké boli tie vaše? Ktoré tri najviac prispeli k tomu, že ste dnes tam, kde ste?

Prvým veľkým míľnikom bolo, že som sa stala speváčkou kapely Hrdza, ktorá mi dala a dáva profesijne veľmi veľa. Veľkým míľnikom bolo tiež založenie prvej vlastnej kapely v roku 2018. Následne na to sa mi naskytla ponuka zaspievať si s jedným z najlepších bubeníkov sveta, volá sa Pete Ray Biggin, ktorý hral s Amy Winehouse, Whitney Houston, Chakou Khan a inými, a ktorého si pozval na svoje turné hudobník a producent Eugen Botoš. Spolu s ním zahrali aj Mário "Gapa" Garbera a Pavol Jeňo. To bol pre mňa prvý koncert v tomto žánri, pomyselné nakopnutie, energia ísť ďalej.

Počas svojej cesty som však spoznala nespočetné množstvo talentovaných hudobníkov, každý mi niečo odovzdal a som nesmierne vďačná za všetky skúsenosti. Rovnako aj za to, že som mohla spoznať producenta Mira Felbera, s ktorým máme podobný hudobný vkus a vie byť zároveň aj mojím najväčším kritikom.

Ako spoluprácu so skupinou Hrdza vnímate dnes? 

Znamená pre mňa neskutočne veľa. Milujem Hrdzu a všetky jej aspekty. Kapela Hrdza má dušu, svoj hudobný charakter a profesionálnosť. Paradoxne, fanúšikov máme po celom svete a počúvanosť je vo veľkej miere hlavne v zahraničí. Na Slovensku sa stále nájdu ľudia, ktorí Hrdzu možno nepoznajú. Klobúk dole aj pred lídrom kapely Slavom Gibartim, ktorý je dušou Hrdze, zároveň i tvorcom piesní, hudobníkom, spevákom a v neposlednom rade aj jej manažérom.

Nepýtam sa náhodou. Netajíte, že okrem folklóru máte chuť a potrebu venovať sa tiež iným hudobným žánrom. V akých konkrétnych sa aktuálne realizujete vo vlastnom projekte Lucia Gibarti & Band? 

Áno, folklór ma sprevádzal už v detstve, ale stále som inklinovala aj k iným žánrom, akými sú pop, funky alebo R&B, a práve s mojou kapelou, ktorej členovia sú skvelí profesionálni hudobníci, tvoríme v týchto žánroch. Na klávesy hrá Rasťo Boroš, na gitaru Rado Šulek, na basu Martin "Miťo" Samuely a na bicie Dan Urban. Aj v tomto roku sa fanúšikovia môžu tešiť na novinky.

Je pre speváčku náročné nezostať zaškatuľkovaná a vystupovať aj mimo komfortnej zóny tak etablovanej skupiny ako je Hrdza?

Myslím, že to nevnímam ako zaškatuľkovanie. Hrdza má svojich fanúšikov, ktorí milujú jej hudbu a v projekte Lucia Gibarti & Band máme zas tých, ktorí milujú tú našu. Obe kapely znejú inak, dajú sa ľahko rozpoznať. (úsmev) 

Ako sólová interpretka máte za sebou množstvo zaujímavých spoluprác. Čím to je, že vás oslovujú naozaj zvučné mená ako Tomi Okres, Lukáš Adamec či nedávno kapela Chinaski?

Mám dojem, že na Slovensku sa skoro všetci hudobníci navzájom poznajú, alebo o sebe minimálne už počuli. Tomimu Okresovi, ktorý tvorí aj pre Lukáša Adamca, sa páčil môj spev a oslovili ma na spoluprácu. Tomi je tiež súčasťou kapely Chinaski a chlapci ma pozvali na duet, kde som si s nimi na koncerte zaspievala pieseň Slovenský klín. Bolo to veľmi milé! 

Do akej miery sú pre vás dôležité texty piesní? Dokážete spievať výlučne pesničky, s ktorých textom ste absolútne stotožnená?

Texty piesní si píšem sama a je pre mňa nesmierne dôležité stotožňovať sa s textom. Neviem si predstaviť, že by som spievala niečo, čo sa mi nepáči. Teda viem, ale to by som už nebola ja. Text by mal mať zmysel, hĺbku, odkaz, význam. Bezduché texty ma nebavia.

Pracujete ako speváčka aj s nepočujúcou komunitou? Ako vnímajú svet hudby nepočujúci? 

Medzi nepočujúcimi mám aj veľa priateľov, úspešných ľudí. Nepočujúci dokážu vnímať svet hudby tiež veľmi intenzívne a to najmä prostredníctvom vibrácií. Medzi nimi sa nájdu aj skvelí talentovaní tanečníci. Hoci vnímajú očami a hovoria rukami, hudbu dokážu cítiť.

Svojho času ste sólovo debutovali videosinglom Winner, veľmi úspešnou je i skladba Flame. No máte aj skladby v slovenčine. Ako na jazykové prešmyky reagujú vaši fanúšikovia a v akom jazyku sa konkrétne vám spieva lepšie?

Reagujú pozitívne aj na slovenské piesne aj na anglické, ale všimla som si, že inklinujú skôr k slovenským textom, čo je pochopiteľné, veď je to predsa len náš materinský jazyk a ľudia si to vedia potom spievať. Mne sa spieva dobre v oboch jazykoch.

Zniete i vyzeráte veľmi kozmopolitne. Neťahá vás to do zahraničia a skúsiť šťastie aj na väčších hudobných trhoch? 

Mala som jednu ponuku pôsobiť na zahraničnom hudobnom trhu, no to by som sa musela odsťahovať, takže som ju odmietla. Do budúcna sa tomu ale nebránim, uvidíme.

Veľa sa hovorí o vašej tvorbe, o súkromí už menej. Aká je Lucia Gibarti mimo pódia, s kým a ako rada trávi čas?

Zbožňujem byť sama. Len tak sama so sebou, no takisto milujem ľudí, zmysluplné rozhovory s priateľmi pri dobrom jedle a víne, lyžovanie, vodné športy a mimochodom, neviem robiť nič s mierou. (smiech) Takže ak idem lyžovať, mám tri dni svalovku.

Napriek tomu, že ste jedným z najvýraznejších speváckych talentov na Slovensku, na sociálnych sieťach nemáte desaťtisíce sledovateľov. Do akej miery vám, podľa vás, sociálne siete pomáhajú v budovaní kariéry? 

Povedala by som, že mám priam až fyzickú bolesť, akonáhle si spomeniem, že by som tam mala v rámci mojej profesie niečo pridať. Je asi vidieť, že sa sociálnym sieťam príliš nevenujem, no mám rada svojich fanúšikov a stále na tom pracujem, aby som sa zlepšila v tejto oblasti. Priznám sa, že ma to príliš nebaví, avšak nevravím, že po tej "veľkej námahe" a pridaní príspevku ma nepoteší, keď vidím, že sa to ľudom páči. A ešte jedna vec. Ten, kto ma chce sledovať, cestu si nájde.

Nie ste občas zo sveta sociálnych sietí otrávená? Byť neustále na očiach, "starať" sa o fanúšikov, publikum... Pritom mnoho umelcov netají, že v skutočnosti sú introvertmi. Ako je to vo vašom prípade?

Je fakt, že nemám potrebu a hlavne ani čas ukazovať ľuďom každý moment môjho dňa alebo si zbierať followerov lacnými obnaženými fotkami, pretože ak prežívam niečo krásne či špeciálne, chcem si to užiť naplno. Vtedy mi málokedy napadne vytiahnuť mobil a točiť. No mám v telefóne aj nespočetné množstvo super momentov, ktoré pravdepodobne nikdy neuzrú svetlo sveta. (smiech)

A čo fyzický výzor? Majú to atraktívne speváčky jednoduchšie? Vy ste krásna, talentovaná, žiadaná. Stretávate sa so závisťou?

Ja som veľmi prajný človek a želám každému, kto závidí, aby zistil, z čoho to pramení a na čom by mal zapracovať. Nikdy neviete, čo si ten krásny – navonok žiadaný človek, musel prežiť, aké to v živote mal alebo aký v skutočnosti vo vnútri je. Našťastie mám okolo seba prajných ľudí, podobných mne, takže to ani nevnímam. Závisť ľudí by som vymenila za motiváciu.

Ako vyzerá váš pracovný kalendár na nasledujúce týždne či mesiace? So svojou kapelou Lucia Gibarti & Band vraj rozprúdite každú zábavu.

Onedlho nám vyjde nový singel, jeden videoklip a chcela by som svojich fanúšikov i nefanúšikov srdečne pozvať na koncerty kapely Hrdza, ktoré nájdete na webe. S mojou kapelou Lucia Gibarti & Band sa na vás tešíme 24. augusta v Tatranskej Lomnici na Tatranskom kultúrnom lete 2023. Ďalšie koncerty budú priebežne zverejnené na mojich sociálnych sieťach a webstránke www.luciagibarti.com.

Autorka: Danka Šoporová