Je to zvláštny pocit. Sedíte v kine alebo v divadle a pozeráte naživo koncert, ktorý sa koná o niekoľko sto kilometrov ďalej. Bavilo by vás to? Priaznivcov Red Hot Chili Peppers áno. Je ich dosť aj na Slovensku, na neobvyklý utorkový večer prišli mnohí v tričkách skupiny, medzi pesničkami nadšene tlieskali akoby boli pod naozajstným pódiom a na záver sa vo vestibule fotili pred plagátmi.
Nejde o úplne nový nápad. Priame prenosy cez internet už úspešne otestovali U2 a ďalší. Je to trochu iný, ale pohodlnejší aj lacnejší zážitok. Netlačíte sa v dave, nemusíte cestovať ďaleko a za lístok dáte porovnateľné peniaze ako v kine. Satelitný koncert vás dokáže strhnúť rovnako ako Liga majstrov fanúšikov futbalu. Tiež sa pozeráte na najlepších svetových hráčov zblízka, vidíte do zákulisia, dostanete aj rozhovory. A celé to máte na veľkom plátne, s dokonalým obrazom a s priestorovým zvukom.
Je to sila, keď má ešte kapela svoj deň (to bol aj tento prípad), o jej pesničkách zistíte oveľa viac ako len z cédečka.
Viaceré novinky
Chytľavé funkrockové melódie, nezameniteľný hlas, nadupané basové linky, razantné bicie. Red Hot Chili Peppers stále využívajú väčšinu z toho, s čím sa začiatkom 90. rokov preslávili. Sú stále tí istí, ale z tej zostavy už len traja. Gitarista John Frusciante sa totiž opäť rozhodol odísť. Nie každý je stvorený na život člena „štadiónovej“ kapely, ktorá hrá dlhé celosvetové turné, on má navyše rozbehnutú sólovú kariéru a robí experimentálnejšiu hudbu. Vlani vydal už desiaty album pod svojím menom.
Desiatou v poradí je zhodou okolností aj novinka jeho bývalej kapely. Rozchod prebehol v mieri, novým gitaristom sa stal Josh Klinghoffer, Fruscianteho dlhoročný kamarát. Vypomáhal už na turné k albumu Stadium Arcadium, teraz sa stal oficiálnym členom.
Je to úplne iný typ ako Dave Navarro, ktorý nahradil Fruscianteho v 90. rokoch. Klinghoffer sa podieľal na nových pesničkách a pochopil, že takého výrazného gitaristu nemôže kopírovať. Namiesto riffov priniesol jemnejšie hranie a celkovo iný zvuk.
Zmeny v pravý čas
Na satelitnom koncerte zneli s výnimkou prídavkov Me And My Friends a Give It Away iba nové pesničky. Kapela štyri roky stála, teraz je znovu nabudená na živé hranie a súčasnej tvorbe zjavne verí. V rozhovoroch hovorí o novom začiatku, čo je pravda. Ilustruje ho už aj nový imidž – kovbojské fúzy speváka Anthonyho Kiedisa.
Všetky zmeny prišli v pravý čas, dvojalbum Stadium Arcadium (2006) už nebol taký nabitý silnými pesničkami ako predchádzajúce nahrávky, ani legendárny producent Rick Rubin z neho nedokázal vydolovať viac.
I’m With You je iný prípad. Že ide o naozajstný reštart, naznačuje už názov, prvýkrát od Mother’s Milk (1989) sa album nevolá podľa pesničky. Keby chcela kapela novinku opäť vystihnúť skladbou nachádzajúcou sa na albume, najvhodnejšou by bola Dance, Dance, Dance.
Nové veci totiž už nie sú postavené na gitarových riffoch a rýchlych funky rytmoch. Toto je skôr tanečnejšia hudba, prepracovaný disco pop, ktorý má bližšie k šamanským africkým rytmom ako k hitparádam v 80. rokoch. Tvrdší zvuk viackrát ozvláštni klavír.
V rozhovoroch sa dozviete, že na ňom hrá okrem Klinghoffera aj Flea, ktorý si pauzu kapely vyplnil štúdiom hudobnej teórie, a že mnohé skladby vznikli na klavíri.
Tri šťastné rozhodnutia
Nie sú to „okamžité“ hity ako kedysi Under The Bridge či Can’t Stop, ale je to kolekcia, ktorá drží pohromade a s každým ďalším počúvaním vás chytá stále viac.
Kapela si za prvý singel vybrala najpopovejšiu pesničku The Adventures of Rain Dance Maggie, no že jej starí fanúšikovia sa nemusia obávať vymäknutia, pochopia už pri úvodnej Monarchy of Roses. Odvážny rozbeh s temnými akordmi a skresleným spevom prejde do veselej tanečnej atmosféry, ktorá sa v ďalších skladbách strieda s tvrdšími aj s melancholickejšími pasážami.
I’m With You nie je výnimočná, ale veľmi vydarená a poctivá nahrávka. Neopakovať sa, dať si dlhšiu pauzu a pribrať o generáciu mladšieho gitaristu boli šťastné rozhodnutia Red Hot Chili Peppers.
