Slávny anglický klávesista má za sebou slovenskú premiéru a chce k nám priviezť nový projekt.
KOŠICE. Kedysi na to nestačila ani najbujnejšia fantázia. Búrlivák v rockerskej „uniforme“, s vlasmi po pás, pre ktoré ho zatkli a chceli ostrihať, bohém, ktorému nestačila na deň fľaša brandy, na pódiu obložený tonami klávesov a elektroniky, odrazu sedí sám v slušivom obleku za klavírnym krídlom.
Splnený sen
V stredu večer dve hodiny splácal 62-ročný umelec v košickom Dome umenia dlhoročný dlh voči slovenským fanúšikom. Hral s vášňou i pokorou, energicky i nežne, technicky brilantne. Akustická podoba kompozícií zložených väčšinou pre rockovú kapelu, veľký orchester či zbor v porovnaní s nahrávkami dáva ešte viac vyniknúť jeho kumštu.
Katarína Aragónska z albumu Šesť žien Henricha VIII., ukážka z kritikmi najvychválenejšieho a komerčne najúspešnejšieho Wakemanovho elpéčka Journey to the Centre of the Earth, skladby z albumu Legendy a mýty o Kráľovi Artušovi a z repertoáru Yes, ale aj úžasne aranžované beatleasovky Elenor Rigby a Help...
Niektorých divákov táto kombinácia doháňa doslova k slzám. Škoda len, že riaditeľ košickej Štátnej filharmónie nedal Wakemanovi k dispozícii jeho obľúbený nástroj Steinway. Asi mal predstavu bláznivého rockera, ktorý mu ho roztrieska.
Lisztománia
Tohtoročné oslavy 200. výročia narodenia Franza Liszta inšpirovali Lisztovu spoločnosť na Slovensku, aby k nám pozvala jednu z najvýraznejších osobností a propagátora hry na klávesové nástroje. Návštevy Bratislavy a v Košiciach bude absolventovi Kráľovskej hudobnej akadémie v Londýne a nositeľovi množstva ocenení pripomínať plaketa Franca Liszta, ktorú mu odovzdali počas košického koncertu.
Rick priznáva, že klasika, ku ktorej sa stále rád vracia, i Lisztova hudba ho silne ovplyvnili. „Keď som komponoval hudbu k filmu Lisztománia, bol som pol roka zahrabaný do Liszta, nečítal som a nepočúval nič iné. V tých časoch bol rockerom so všetkým, čo k tomu patrí. A on si to aj poriadne vychutnával,“ usmieva sa muzikant.
Yes? No!
Aj keď nadšenie poslucháčov neutícha, viacerí by radi ešte raz zažili Ricka Wakemana s pôvodnou zostavou skupiny Yes. „No!“ rezolútne zamieta znovuzrodenie kapely. „To najlepšie sme nahrali v 70. rokoch, najlepšie sme hrali v 90. rokoch. A v najlepšom treba odísť. Už si navzájom nemáme čo dať.“
So spevákom Jonom Andersonom však o týždeň vyráža na šnúru akustických koncertov po Amerike. „V skupine Yes sme stále bojovali, teraz si rozumieme v živote i na pódiu. Vlani sme si odskúšali spoluprácu a dopadlo to výborne. Rád by som sa vrátil na Slovensko aj s ním,“ presviedča rocker s dušou klasika.
No nie je to jediná alternatíva. Organizátori už pracujú na projekte, do ktorého by zapojili ďalšiu výraznú, generačne blízku osobnosť.
