Prvý album nitrianskej kapely krstili Horkýže Slíže. Ako inak – v „kýbli“, kde na CD vysypali konzervu pre mačky.
NITRA. Nitrianska kapela s uleteným menom Kýbel mačiek funguje druhý rok. Celkom zaujímavý príbeh je nielen za jej názvom, ale aj za tým, ako sa jej členovia dali dohromady.
Kapelu tvoria spevák a basgitarista Tomáš Billik (Bilbo), gitarista Juraj Zaujec, gitarista Juraj Šarišský (Šariš) a bubeník Radoslav Konečný (Radúz).
Spojila ich Pohoda
„Nápad na meno kapely padol spontánne na internáte STU v Bratislave ešte v roku 2007. Bol vlastne na svete skôr ako skupina samotná, vtedy sme ešte netušili, že budeme spolu hrať,“ vysvetľuje Tomáš. „Meno vzniklo spojením vôbec nesúvisiacich pojmov. Drsný, metalový vokál sme slangovo volali „kýbel“. Spolubývajúci Róbert Švihorík nosil tričko so „zhulenou“ mačkou s jointom. To spolužiakovi Vladanovi Raškovičovi stačilo na to, aby ho raz napadlo geniálne spojenie „kýbel mačiek“. Zapamätali sme si to a neskôr využili ako názov skupiny. Obaja sú dodnes jej čestnými členmi.“
V začiatkoch si Tomáš, Vladan a Róbert len tak pre seba písali texty a zhudobňovali ich. Využili buď hudbu známych spevákov a kapiel alebo tvorili aj vlastnú. S Jurom Zaujecom sa vtedy ešte nepoznali, bol v inej kapele. Stretli sa náhodne na festivale Pohoda 2009.
„Tomáš vonku hral ich skladby. Vyšiel som zo stanu a hovorím im: celkom fajn, o dva mesiace budeme mať koncert v Novej pekárni,“ spomína Juro Zaujec.
A naozaj to vyšlo – na vystúpenie si vtedy požičali bubeníka Erika Krála. „Na koncert prišlo okolo 200 ľudí, napriek tomu, že nás nikto nepoznal. Zahrali sme naše pesničky aj rôzne coververzie – od Judas Priest, Motorhead, Iron Maiden, Horkýže Slíže, celkom sa to páčilo,“ hovorí Tomáš Billik. Okrem neho, Jura Šarišského a Jura Zaujeca vo formujúcej sa kapele hral v roku 2010 aj Martin Zaujec, na jar 2012 ho vystriedal Rado Konečný.
Exotika v Provodove
„Spomínaný koncert v pekárni označujeme ako nultý. Náš skutočný prvý sa konal zhruba o rok v Bratislave,“ pokračuje Juraj. „Kamarát nás posunul na Nitrovicu – takú polosúkromnú klubovú párty nitrianskych študentov. Odohrali sme päť našich pesničiek a päť coverov. Bola tu akcia, na ktorej sme si overili, či sa naša hudba môže páčiť. Dopadlo to super. Odvtedy sme odohrali zhruba dvadsať koncertov v rôznych mestách Slovenska.“
Jedným z nezabudnuteľných pre skupinu zostane koncert na hodovej oslave v moravskej dedinke Provodov. Kýbel mačiek – v preklade Vedro koček – bola pre nich absolútne exotická kapela, aj keď v tomto spojení celkom dobre nechápali význam slova vedro (v češtine teplo). „Bol to náš prvý medzinárodný úspech. Na koncerte bola výborná atmosféra, všetci boli podgurážení a my sme za nimi ani veľmi nezaostávali. Lístky za jedlo sme menili za ich skvelú hruškovicu a mastili sme až do rána,“ smejú sa chalani.
Šalátový holokaust
Nielenže sa Kýbel mačiek na hudobnej scéne uchytil, ale stačil už aj vydať prvé CD. Chalani ho nahrávali minulé leto – album vraj vznikal trochu „na kolene“, booklet si sami rezali aj zohýbali. „Makali sme ako v manufaktúre, náklady treba minimalizovať,“ zdôvodnil Tomáš.
Na albume Vzbura buranov je spolu dvanásť pesničiek. „Takmer všetky sú naše vlastné, len jedna je coververzia, ale taká prerobená, že to ani nikto nespozná. Originál v mojom nemelodickom speve úspešne zaniká. V budúcnosti chceme pokračovať cestou tvorby výlučne vlastných skladieb“, vraví Tomáš, ktorý v kapele robí drvivú väčšinu textov a hudobný základ. Svoje nápady potom pridajú aj ostatní členovia.
Kapela si sama vymyslela štýl, ktorý hrá – nazvala ho buranroll. To aj trochu vysvetľuje názov albumu. „Nehráme odrhovací punk. Náš buranroll je prienikom medzi punk rockom a rockenrollom – s textami, ako keď dostanete facku od snehovej víchrice,“ vskutku originálne predstavuje Tomáš tvorbu kapely.
Vo svojich pesničkách farbisto a šťavnato opisujú bežný život. Názvy pesničiek ako Je to POPi..i? Rozj...m byt, Pomaly sa tackám domov, Šalátový holokaust či Pratala sa žena L.B.S. hovoria samé za seba.
„V refréne pesničky Šalátový holokaust vegetariánske jedlá prirovnávame k svetovým katastrofickým udalostiam. Na CD je to asi najväčšia pecka,“ konštatujú Juraj s Tomášom.
„V skladbe Nechoď do lesa vystríhame ľudí, aby nechodili do prírody. Striehne tam na nich kadejaká háveď, zožerie ich medveď, padnú do jamy, no jednoducho les je sviňa.“
Na albume je aj staršia pesnička Blonďavá, ktorá vznikla ešte v roku 2008. Je o Tomášovej známej Lucii, napísal ju on spolu s kamarátom Jurom Janíkom. „Má chytľavú melódiu a miestami až dadaisticky zjednodušený text. Nahrali sme ju doma na mikrofón a hodili na internet. Na naše prekvapenie sa začala šíriť ako vírus, ľudia si ju dávali ako zvonenie do mobilu. Hudobne to nie je nič objavné, ale mala neskutočný úspech,“ doplnil Tomáš.
Prespievali koledy
Album Vzbura buranov krstili v Novej pekárni – ako inak konzervou pre mačky. „CD bolo v „kýbli“ a naši krstní – Horkýže Slíže – naň vysypali obsah konzervy,“ smejú sa Tomáš s Jurajom.
K novému CD skupina na jar podnikne miniturné v okolí Nitry, rysuje sa aj prvý videoklip. Takzvaný nultý už Kýbel mačiek má – v česko-slovenskej internetovej súťaži o vianočnú koledu chlapci prespievali Tichú noc a Poďme chlapci do betléma.
„Ani sme sa veľmi nesnažili, a prekvapivo sme získali tretie miesto. Dostali sme celkom zaujímavé ceny. Prvé dve miesta obsadili Česi, my sme boli jedinými víťazmi zo Slovenska,“ prezradil Juraj.
Záber z krstu prvého CD skupiny - krstnými otcami boli chalani z Horkýže Slíže. FOTO: ĽUBO PECHO
