Jedna z najvýraznejších aj najzaujímavejších postáv súčasnej hudby, legenda americkej country Willie Nelson a zároveň jej „štvanec“, odpadlík aj hlavný predstaviteľ „vydedencov“ (outlaw country) vydal už viac ako stovku albumov pestrého štýlového spektra.
Preslávil sa svojou snahou o inováciu country – o jej vymanenie sa z klasickej škatuľky a zároveň do svojej tvorby aj spôsobu interpretácie implementoval prvky iných žánrov – džezu s Wyntonom Marsalisom, blues s B. B. Kingom a Dr. Johnom alebo folk-rocku s Paulom Simonom a Bobom Dylanom.
Vyskúšal si tiež herectvo, ako inak než vo westernoch. Je nositeľom Grammy 2000 za celoživotný prínos hudobnému priemyslu a výrazným obhajcom legalizácie konzumácie marihuany na „zábavné“ aj liečebné účely, za čo bol opakovane perzekvovaný.
Pýtali si svoj čas
V roku 2003 vytvoril rekord – ako sedemdesiatročný sa stal najstarším umelcom so singlovým country hitom číslo jeden: Beer For My Horses, duet s Tobym Keithom. Dôležitá je však najmä jeho vlastná tvorba a tú ponúka aj najnovší album Band Of Brothers (vyd. Legacy Recordings) v produkcii Buddyho Cannona.
Po mnohých rokoch ide o dlhotrvajúcu nahrávku, kde prevažujú Nelsonove nové vlastné skladby. Majú nadhľad, sú bravúrne a svižne napísané, bez sentimentu, plné nezaplatiteľných životných skúseností (Bring It On, Guitar In The Corner, The Wall), ale aj rozmarných výlevov (Wives And Girlfriends).
Pýtali si svoj čas. Sám Nelson k tomu hovorí: „Studňa niekedy vyschne a ty sa musíš zastaviť a počkať, kým sa naplní. Pre mňa písanie pesničiek nie je vecou voľby. Je to ako pôrodné bolesti, musíš to zo seba dostať von. Nezáleží na tom, či ide o skvelé myšlienky, alebo o ľahký úlet – jednoducho to musí von.“
Skvostný punc
Z prevzatých vecí sú pozoruhodné najmä pesničky texaského desperáda Billyho Joea Shavera, ale inak je to naozaj sólový kus majstra, veľmi dobrého pesničkára.
Zaujímavo znejúci „mečiaci“ prírodne tremolový hlas a nenapodobiteľný zvuk aj osobité originálne sóla jeho otrieskanej gitary s prezývkou Trigger sa skvele dopĺňajú a prelínajú s vyhrávkami druhého hlavného inštrumentalistu albumu – hráča na fúkaciu harmoniku Mickeyho Raphaela. Dobrá mixáž aj aranžmány dodávajú celkovému vyzneniu nahrávky skvostný punc a po dvadsiatich ôsmich rokoch aj prvé miesto v rebríčku Top Country Albums.
Autor: publicista
