Švédsku blackmetalovú veličinu MARDUK som prvýkrát naživo videl pred pätnástimi rokmi v Liptovskom Mikuláši spolu s IMMOLATION a MALEVOLENT CREATION a bol to koncert, na aký sa nezabúda, hoci hlavne pri Švédoch bolo tak trochu treba hľadať dobrý zvuk. V tých časoch bol frontmanom ešte Legion a odvtedy je veľa vecí inak, za mikrofónom je Mortuus a pribudlo päť ďalších albumov, z ktorých niektoré bavia viac a iné menej. Aj to „menej“ je v rámci žánru silný nadpriemer a koncertná forma podľa všetkých správ za roky vždy prvotriedna, ich návštevu rodnej hrudy, tentokrát v plne čiernokovovej spoločnosti, som teda nevynechal.
Zoznam účinkujúcich bol pre mňa zaujímavý už od začiatku, aj preto sa mi podarilo stihnúť už väčšinu prvej skladby domáceho úvodu čierneho ceremoniálu. Kežmarsko-košickí MACHINA BAPHOMETA boli ťahákom kvôli bubeníkovi Robovi Kuzmovi, ktorý si k dvom pomerne plným „úväzkom“ vzal ešte tretí, ortodoxne blackmetalový. MB hrajú v trojici gitara/vokál, basgitara a bicie black metal so sľubným potenciálom. Skôr dlhšie skladby, žánrovo blízke hlavne severskej scéne, s mrazivými harmóniami tak trochu v duchu IMMORTAL. Pred časom som v nejakom reporte čítal, že Robova hra znie na black metal príliš strojovo, osobne si ale myslím, že bicman, ktorého si s automatom niektorí vedeli popliesť už okolo roku 2000, tomu celému dodáva chladnú odľudštenosť. U mňa dobrá premiéra, na nový materiál som celkom zvedavý a obzvlášť bubeníkova hra urobila dojem aj na Nórov.
Na koncerte, ktorý stál za návštevu aj ľuďom z blízkeho zahraničia, ste postretali známych, ktorí väčšinou na nič iné ako black metal nechodia a tí iste obzvlášť ocenili RAGNAROK z nórskeho Sarpsborgu. S rokom vzniku 1994 patria k pamätníkom čias, kedy bol nórsky black metal nový a vo svojej smrteľnej vážnosti a oddanosti temnej strane hrozivý, záhadný fenomén. Niečo z toho štvorica chlapíkov, výrazne masívnejších než bývalo zvykom blackmetalistov v dávnych časoch, oživila na pódiu. Nepatria k skupinám, ktoré by som pred koncertom počúval viac než len okrajovo, vyzneli však naozaj autenticky pekelne. Pravý nórsky corpsepaintový black metal s nábojmi, ťažkou kovovou výzdobou a správne zlobnými pohľadmi, kontrastujúcimi s tým, akí pohodoví tí chlapi boli po koncerte. Vo výbere z bohatej diskografie, ktorá sa zatiaľ končí albumom „Psychopathology“ z roku 2016, siahli až k úplne prvej skladbe, ktorú ako RAGNAROK zložili. Ostrý black metal s náklepmi, rockandrollovými odzemkami a slušnými melódiami rozprúdil kotol a vokalista Jontho si s nejedným fanúšikom podal aj ruku. Zvukovo takisto dobre, v rýchlych pasážach sa síce gitara trochu „rozpúšťala“, ale black metal starých čias tak či tak na zvukovej vypiplanosti nestojí.
Povedal by som, že každý z cca troch stoviek ľudí, ktorí prišli na MARDUK, dostal od štvorhlavého netvora zo švédskeho Norrköpingu presne to, po čo prišiel. Čakal som besný, čiernym zlom a pachom vojnového zúrenia naplnený nárez na dokonalej hudobníckej, pódiovej aj imidžovej úrovni a bolo to tam. Lepší úvod ako „Panzer Division Marduk“ si ani zvoliť nemohli, skladba presne vystihuje, o čom tento spolok je, navyše ani 19 rokov od vzniku neznie antikvárne, ultrarýchly a záhubný black metal vyučuje ešte dnes. Medzi prvými skladbami zaznela aj „The Blond Beast“, téma stále vojnová, hudobným duchom skôr do tanca (tanca smrti, všakže). Black metal MARDUK na koncerte nie je len o témach z druhej svetovej vojny, pri ktorých spozornie honec čarodejníc i ten, čo rád ukazuje, aký vysoký je jeho otec. Na pekelnú apokalypsu došlo tiež, ak by nezaznela „Of Hell’s Fire“, asi by som bol aj smutný. Rúhanie s „Cloven Hoof“, mor a smrť s „Throne Of Rats“, pre tých, ktorí vidia MARDUK naživo raz za veľa rokov bolo vlastne výhrou, že nový album „Viktoria“ je ešte len pred vydaním a tak bol playlist postavený hlavne na výbere z väčšiny albumov. Prinajmenšom dve skladby z novinky sa aj tak stihli, „Werewolf“ bol v takom satyriconovskom duchu, „Equestrian Bloodlust“ skôr rýchlejšia záležitosť. Ku koncu sa naopak v skladbách „Wolves“ a „The Black...“ k slovu dostali veľmi staré časy. Naživo si MARDUK za predvedené predstavenie zaslúžili každý cent, je to dokonale profesionálna blackmetalová mašinéria, z ktorej môže mať zakladateľ Morgan (gitara) fakt dobrý pocit aj po 28 rokoch. Celkovo vydarená akcia, zvláštne poďakovanie si zaslúži organizátorka, jej to celé dalo zabrať asi najviac. A jarné kobercové bombardovanie pokračuje, v sobotu 19. mája je na programe druhé pokračovanie Slamtastic Party.
Foto: Laci Schürger
