Tesáky čiernych skál a hlúpe holé zuby jaskýň Človek medzi horami je bezvýznamne malý Lezie hore, chytá sa snehu Na hmle a vode rýchlych riek A: Dostane sa do svojho cieľa Pôjde po svojej vlastnej ceste Dotkne sa slnka Zlomi všetky prekážky Kričí na bohov "Nedlhujem vám už nič viac, môžem pochopiť všetko a urobiť to po svojom." Ozvena to chytila v pravom okamihu Odniesla preč a rozdrvila o ľadovec A: Tesáky čiernych skál a hlúpe holé zuby jaskýň Človek medzi horami je bezvýznamne malý Skala praskla a lavína sa pohla A niesla ho preč ako zrnko piesku A: