Kľud, vietor je tichý Padol ako biela čajka na dno Kľud, naša loď je zabudnutá Sama vo svete donútena spánkom Medzi všetkými časmi Bez mien a tvárí Nečakáme už dlhšie Na to čo vánok prebúdza Kľud, šalieme Teplo zapácha čiernym asfaltom Smrť len jedného z nás je potrebná A my, vrátime sa domov Jeho krv a mäso Nás nasyti znova A možno boh odmení jeho smrť A: Čo nás očakáva? More tíchne Smäd aby žili Vysušuje srdcia k ich dnom Len život tu nestojí za nič Životy iných ale nie vaše! Nie, tam nebol žiaden úder hromu na oblohach Keď sme pili krv ako divé zvery Ale zrak bol neznesiteľný z kríža ktorý nazývame južný A v poslednom okamihu Mávnutie ruže A plač bol počutý "Zem vpredu" A: