V tvári malé klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už bodliak neba,
spí kameň snov
a noc padá, dlho padá
nad hlavou.
Škrípe vo mne nočná púšť,
dávno stíchol motýľ mojich úst,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
My Lai mlčí, kruto mlčí
spolu s ním.
A noc dvíha prút
a noc kráča s prázdnym nebom
v náručí pred môj súd,
z nemých úst mi útlo vzlietla nemá uspávanka,
túto noc ťažko zabudnúť.
Mám v tvári biele klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
snáď ho svojou horkou slzou zobudím.
A noc dvíha prút
a noc kráča My Lai s nebom
v náručí pred môj súd,
z nemých úst mi útlo vzlietla nemá uspávanka,
túto noc ťažko zabudnúť.
Mám v tvári biele klince hviezd,
vidím vánok po kolenách liezť,
spí už dieťa moje,
spí malý syn,
snáď ho svojou horkou slzou zobudím.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.