^EmiNa prechádzke za Karpatským ^Clesom, ^{D Emi}Raz stratil som sa a nevedel som, ^Ckde som. ^{D Emi}hľa, vtom ku mne prichádza kýsi ^Cčlovek, ^{D Emi}Chce vedieť, či sa smie spýtať a ja že na čo^Ckoľvek. ^{D Emi}A už aj letí jeho prvá o^Ctázka, ^{D Emi}Či poznám ten kraj, či viem o ňom len z o^Cbrázka. ^{D Emi}Ja nechápal som vôbec, načo sa ma ^Cpýta, ^{D Emi}A on, že či som hluchý, keď som sem za^Cvítal. ^D Ref: Vraví mi: ^Emi“Nám, čo tu žijeme, nám to tu nebolo jed^Amino, Aj keď sme žili ^Hmiv biednom. Ale mnohí ^Emiz nás už nevidia tých krás, Ktoré nás obklo^Cpujú, a tak len rezig^Dnujú. Je pravdou, že ^Eminás kŕmili nezmyslami o Krajine Sľu^Amibov A niekto im to ^Hmizhltol. A tí hrdí, čo ^Emisú, tak neveria už A nemajú ^Amisilu vyviesť sa z o^Cmylu. ^Hmi Tak pýta sa ma starec, či som nezachytil správu. Len tí sú odpísaní, ktorí vystúpili z davu. Ja s nepochopením obzerám sa naokolo. Či v tomto krásnom raji, to tak naozaj bolo? Ref: Vraví mi: … Ešte stále mi v tom nebolo jasno. Vravím si: “Odchádzam”, a tým to pre mňa haslo. No vtom muž na mňa kričí a ukazuje rukou. Tou cestou sa ide do pekla, a tak som tam nakukol Ref: