Idú vlny vlny od Jadranu,
prinášajú srdcu žiaľ,
rozspomienku krásnu dávnu,
na dievča čo osud mi vzal.
Hučia vlny od Jadranu,
prinášajú mrtvý sen,v
ždy keď hviezdy smutné splanú
myslím že nezabudnem.
Poznal som dievča raz,
tam kdesi na mori
dodnes čujem šepkať,jej sladký hlas.
bozkal som dievča raz,
bozkom rozochvenia,
cítil som že to je bozk lúčenia.
Prečo som nevedel, v tej chvíly povedať,
v tej chíly poslednej,jak mám ťa rád.
Poznal som dievča raz,
sladký a dávny sen,
však na ten smutný hlas,nezabudnem.
Prečo som nevedel, v tej chvíly povedať,
v tej chíly poslednej,jak mám ťa rád.
Poznal som dievča raz,
sladký a dávny sen,
však na ten smutný hlas,nezabudnem.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.