Keď som bol malý, nevedel som, čo je zlo. Život ma naučil, že nemám veriť ľudom. Sedím na posteli, okná sú s mrežami, rozmýšľam nad sebou a krásnymi ženami, ktoré sú tam, tam niekde vonku, mám iba spomenky a jednu fotku. Spoločnosť na mňa ukázala prstom, pakáreň a ústav su mojím domovom. Neprispôsobivý a nepochopený, za medzou zákona stúpil som do hovna. Mám v sebe nenávisť na primitívnych ľudí, milujem punk, oi, poriadok ma nudí. Mám na sebe nálepku, nálepku štvanca, protest a rebélia, nie je iná šanca.