Ľudia nám dávajú otázky, na ktoré je ťažko odpovedať, nemyslíš? Stále vysvetľovať prečo je to tak a že sa to nezmení Hej, dnes za všetko môžeme my, no Niektoré veci nezvládajú práve oni Hm, neviem asi je pre nich ťažké pochopiť že niekedy v živote nestačí len chcieť aby sme niečo dosiahli.. Ako vo sne... ale prečo? Pretože sny sa končia a realita začína... Sedím v meste sám zima pod kožu sa vtiera Modlitba noci ruky ku sebe mi zviera Mozog sa mi zastavil A myšlienky mi blúdia stále rozdelené proti sebe Na seba zúria... A ja čakám, nič nerobím ruky si založím Po chvíli volám svoju fantáziu povolím A uvidím čo sa asi bude diať Ja myšlienku na teba ale nenechám si vziať Z času na čas sa snažím na to vôbec nemyslieť A teba vedľa seba si musím asi navždy odmyslieť Tak si to chcela ty, on a tak aj ja Ale časom sa však ukázalo že trpíme obaja Osud nás doviedol k sebe na to kruto rozdelil O šťastie nechcel ale o smútok sa podelil Teraz už chápem prečo nemôžeme byť spolu Ja realitou života raz dostal som školu... Každým novým dňom ja stále sa snažím na to zabudnúť A ešte neviem ako ale zo srdca ťa vytrhnúť A to raz a navždy... Tak ako každý ak nechcem zmoknúť zbytočne nestojím v daždi Niekto už povedal že kompromisom života Nech snažíme sa akokoľvek stále bude samota A koniec sveta... Koniec sveta to už prestalo ma trápiť Ja zo všetkého najviac teraz čas chcem naspäť vrátiť A neviem prečo ale zdá sa že to nezvládam V hlave čierne myšlienky a telo tomu oddávam A každému sa zdá že sa asi iba zabávam Aj keď žije sa mi dobre stále na svoj život nadávam Najradšej spím... ty sa mi čuduješ? Nič nevidím... to už dávno vieš Úprimne priznám že vám závidím Aj keď je to len sen a ja sa na sto percent zobudím Boli to zvláštne spoločné chvíle trvali krátko ale zostali milé... Tie časy minulé spomienky vzácne V predstavách mojich v ranách vznášaš sa krásne Na krídlach anjela na krídlach ktorých Niet miesta pre nás dvoch, hm láska tá bolí Prečo zabudla si na mňa? Neprídeš viac? Vymazala spomienky dostala strach Snáď raz príde ten čas keď budeme spolu Navždy zanecháme realitu myslím tam dolu Zabudneme na trápenia prestanú tie hádky Nech je tam s bohom sláva urobíme si poriadky Posledný riadok knihy môjho života Posledná stránka? Vytrhla ju samota Posledná veta znela stále iba pre teba Posledné slová: „nezabudnem na teba...“