Tisíc nočných motýľov nám klope na okno Padajú k zemi ich rozorvané krídla Sú ako ty, unavení, spiaci, si nočná víla A tisíc lúčnych koníkov mi padá do šálky Celé životy sa končia v rannej káve Ležíš v tráve, to je sila, si len chvíľa Bla-bla-bla, bla-blá, bla-bla-bla-blá No a čo? No a nič. Tak nič. A ešte raz mi takto zaspíš na pleci Nie, to sa nevyhrážam, skúšam definovať šťastie Zatiaľ čo snívaš, pre kobylky nová tráva rastie.