Blýska sa v zlatom lúči
čaša ohnivá,
v nej mladé víno klíči,
čaro v sebe má.
Na modrom nábreží o briezku opretá,
v čaši i v žilách víno, víno mladé má,
vraví, že za rubín, za srdca vrelý žiaľ,
dá mi z tých mladých vín, dá za pohár,
dá za pohár.
Blýska sa v zlatom lúči
čaša ohnivá,
v nej mladé víno klíči,
čaro v sebe má.
Za perlu, za rubín, za srdca vrelý žiaľ,
rada z tých mladých vín dám za pohár,
hmm, za pohár.
Zostal som v tvári biely, začal som sa báť,
nohy mi zmeraveli, nuž som zostal stáť,
prechádza nábrežím sťa krásny cherubín,
že vraj mi náleží z tých mladých vín,
z tých mladých vín.
Blýska sa v zlatom lúči
čaša ohnivá,
v nej mladé víno klíči,
čaro v sebe má.
Za perlu, za rubín, za srdca vrelý žiaľ,
rada z tých mladých vín dám za pohár,
á, za pohár.
Mám rubín v krvi, v očiach perly slzy mám
a v srdci vrelý žiaľ, to všetko odovzdám,
ak mi ten cherubín, tá jasná nežná tvár,
dá z týchto mladých vín, dá za pohár,
dá za pohár.
Blýska sa v zlatom lúči
čaša ohnivá,
v nej mladé víno klíči,
čaro v sebe má.
Za perlu, za rubín, za srdca vrelý žiaľ,
rada z tých mladých vín dám za pohár.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.