Vidím svoj osud no nebojím sa.Keď zúrivá obloha začne svoj zánik, lejak líže moje rany a moja krv tečie z roztrhnutého mäsa.
Keď budem umierať, zvierať budem svoj meč, môjho jediného priateľa a prosiť ODINA aby ma vzal ku sebe.
Bitka zúri, no ja počujem len padanie dažďových kvapiek, ako pomaly sa pohybujú k zemi.
Smrť ma pustila, som oslobodený s pozemských bolestí,"ODIN prosím ťa vezmi ma k sebe!"
Keď pozerám na oblohu nebo je jasné a VALKÝROVIA v jasnom brnení klesajú.
Ja upokojím svoju hlavu ležiacu na zemi,a zavriem oči. Viem že ODIN príde po mňa keď zomriem.
Umriem bez strachu,držím svoj meč a umriem bez strachu.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.