Desať ťažkých nôh kráča po krvou zašpinenej zemi,s rytmom pochodu 5 bojovníkov.
Bez starostí, koľko veľa krvácajúcich rán majú od nepriateľských mečov ktoré poraňujú do kostí.
Hľadajú pomstu,našli ju v krvi,žiadna milosť nebola ukázaná,žiadna milosť nebola ukázaná.
Ignorujú bolesť,tak ako libry ťažkého kladiva,z pádov na zem bez zabitia koňov.
Nespievajú o slabostiach,nespievajú o únave s výčitkami v ich očiach.
Oni otáčajú mužov bezohľadne,nakŕmia vlkov s ich mäsa, a teraz odídu s tejto zeme jeden vedľa druhého.
Teraz zamieria domov, päť mužov s mečmi ktorí bojovali s výčitkami,ich príbeh bude rozprávaný donekonečna o piatich statočných mužoch.
Neštastie opustilo ženy odhalené, deti plačú žijú v strachu.
Žiadny muži neboli zachránení, žiadne farmy a domy neostali, žiadné kresťanské ženy- ich kostoly strávili plamene.
Ich oceľ leskne sa načerveno nepriateľskou krvou,je to spev o víťazstve udelenom bohmi,tak sa vrátili-krvácajúci ale pyšný,
Obzor horí a pieseň doznieva hlučne.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.