Apríl je klaun, čo ticho kráča záhradou, tajné plány má. Skryje sa za okno líp čírou záhadou, tam smiech zaznieva. Záhrada tají dych a tráva márnivá uši nastaví. V noci jej prikazuje skúmať klaunov plášť mesiac zvedavý. Klaun si potom spraví z prútia luk a šípy pukov strieľa, na krídlo jej pričarí sám hneď zlatý dážď. Občas sa mu priečny prút vymkne z rúk a doň už šípy cielia, protiútok listov dvíha sa rád. Apríl je klaun, čo nosí v bielych lícach dážď, v prstoch teplý lúč. Kapelu čiernych drozdov práve túži nájsť, hľadá pre ňu kľuč dé dur, už má ten tón, tududu tudu, už spieva sám ako ja. Občas sa mu priečny prút vymkne z rúk a doň už šípy cielia, protiútok listov dvíha sa rád. Apríl je klaun, čo nosí v bielych lícach dážď, v prstoch teplý lúč. Kapelu čiernych drozdov práve túži nájsť, hľadá pre ňu kľuč dé dur, už má ten tón, tududu tudu, už spieva sám jak ja, tada rada tada rada.....