Dnes presne o trištvrte na desať
práve v tom najhustejšom daždi
bez rečí vstal som od stola
a odišiel som z domu navždy
Dážď čistý ako moje svedomie
nepýta sa ma na pohnútky
a vytrvalo bubnuje
na steny telefónnej búdky
Pár mincí zacengalo vo vrecku
s nádejou siaham k telefónu
v tom tichom dažďa šumení
chcem volať ale nemám komu
Zúfalo stískam v ruke slúchadlo
a vonku beznádejne prší
pretože nikam nevolám
ani ma nikto nepreruší
Už viem čo je to márne volanie
v rozpakoch hľadím do zoznamu
a myslím pritom na ženu
ktorú som nechal doma samú (celkom)
Jedenásť tridsať už je po daždi
ešte sa v našom okne svieti
vrátim sa domov neboj sa
a všetko bude ako predtým
Večery naplnené mlčaním
pohľady ostré ako dýka
a televízor SECAM-PAL
bude nám robiť prostredníka
Dnes presne o trištvrte na desať
práve keď najhustejšie lialo
z domu som navždy odísť chcel
a zase sa to neujalo
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.