v krabici od topánok priniesla si mi seba bola si ako vánok bola si modré z neba kráčal som po nádvorí tvojej nevinnosti ráno ma boleli z toho všetky kosti vtedy pod modrým nebom sme na lúke ležali a spievali motýľom s ústami od malín slnko do dlaní sme spolu chytali a kričali na vtákov čo lietali nad nami darovala si mi seba darovala si sa nám bola si modré z neba ja rýchlo zabúdam teraz na mňa ceríš zuby niekedy spávam sám bola si ako vánok teraz si uragán