Len, čo vložím list do obálky, spytujem sa tisíckrát, prečo vlastne tie zradné diaľky mám tak rád. A keď súmrak do dvier mi vkročí, zamĺkly a smutný hosť, vravím ti, že tých prázdnych nocí mám už dosť. Až ma raz unaví môj život túlavý, viem, že rád rozlúčim sa s ním. A všetky záveje na zeleň nádeje, premením lúčom slnečným. Až ma raz unaví môj život túlavý, viem, že rád rozlúčim sa s ním. A všetky záveje na zeleň nádeje, premením lúčom slnečným. Často sa však v živote stáva, že sa všetko zauzlí a deň každý, jak horká káva, býva zlý. Ak mi prvý mráz krídla spáli, oči smútku neoddám, veď tam doma svet nesklamaný práve mám. Až ma raz unaví môj život túlavý, viem, že rád rozlúčim sa s ním. A všetky záveje na zeleň nádeje, premením lúčom slnečným. Až ma raz unaví môj život túlavý, viem, že rád rozlúčim sa s ním. A všetky záveje na zeleň nádeje, premením lúčom slnečným.