Leží na vzdialenom poli,
osamelý vojak, neznámy hrob.
Jeho posledné slová znejú:
povdzte svetu o Paschendale!
Oživiť to, čo si prežil
posledná sviatosť jeho duše
jeho slzy hrdzia guľky
nechajte ma rozpovedať vám o jeho živote
ležím v zakrvácanom zákope
zabíjam do posledného dychu
cítim dažď na tvári
nikdy už neuvidím priateľov
V dyme, blate a olove,
pachu strachu a pocite desu
čochvíľa tu bude čas opustiť zákop
prudká paľba nás všetkých skončí
Šepká, kričí, ďalši paľba
na ostnatom drôte telá bez života
bojisko je len krvavou hrobkou
čoskoro budem opäť v spoločnosti mŕtvych priateľov
mnoho vojakov, len osemnásťročných
utopených v bahne - už žiadne slzy
túto vojnu nikto nevyhrá,
blíži sa čas zabíjať!
deomov, preč od vojny, opäť šanca žiť
domov, tak ďaleko, no vojna bráni opäť žiť
telá našich i nepriateľov
obmývané oceánom smrti
v zemi nikoho len Boh vie
čakajú nás čeľuste smrti!
akoby na kríž pribitý
spojenci oplakávajú svoje straty
nemecká vojnová propaganda
dosiaľ nevidená
prisahám, že so počul plač anjelov
prosby za koniec umierania
tak ľudia nech poznajú pravdu
povedzte príbeh o Paschendale
Krutosť má ľudské srdce
každý má svoj podiel
hrôza, smrť a vraždenie
no ľudské srdce je nenásytné!
Posledný krát som pripravená
zbraň pripravená, nastúpení v radoch
nervózne čakám na výkrik píšťalky
krv mi vrie a je tu ten čas...
Krv padá ako dážď
jej šarlátový závoj sa odhaľuje
zvuk zbraní nezakryje ich hanbu
a tak zomierame pri Paschendale!
lietajú šrapnely, všade ostnatý drôt,
bežím priamo uprostred paľby
úplne slepnem, tajím dych
Odriekam modlitbu, symfónia smrti!
výpad na nepriateľské línie
zaznie streľba, všetci padáme
chrčím, plačem, no nik ma nepočuje
cítim krve stekať mojim hrdlom
deomov, preč od vojny, opäť šanca žiť
domov, tak ďaleko, no vojna bráni opäť žiť
moju dušu odvial vietor
tam nad kopcami ju vidím
priateľ či nepriateľ
opäť vidím všetkých, čo padli pri Paschendale
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.