Lampa lámp je v púpavách žiari z trávy. Horí v nej dážď, úzky knôtik, čo utkal slávik. A keď sa hráš, vždy dobre viem, že lúka smúti. Lampy jej hasí práve ten, čo ma ľúbi. Kvet sa má, môže rásť, v plášti lúčky. Až keď im ho prídu z lásky vziať čiesi rúčky. Pekne, krásne rečou tráv vrúcne sľúbi, to, čo sa bojí sľúbiť ten, čo ma ľúbi. Len ma ľúb, stále ľúb, žiarou púpav. Keď ma máš, máš, kde rásť, nie som skúpa. A nech sa mráz, postrach váz, v kúte krúti. Keď v kvetoch horí práve ten, čo ma ľúbi. Jedna z lámp v jednej z váz tíško zhasla, srdce však zmäklo žiarou púpav, už je z masla, čo ak sa k nám, práve k nám, súmrak schúli, čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi. Jedna z lámp v jednej z váz tíško zhasla, srdce však zmäklo žiarou púpav, už je z masla, čo ak sa k nám, práve k nám, súmrak schúli, čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi. Jedna z lámp v jednej z váz tíško zhasla, srdce však zmäklo žiarou púpav, už je z masla, čo ak sa k nám, práve k nám, súmrak schúli, čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi. Jedna z lámp v jednej z váz tíško zhasla, srdce však zmäklo žiarou púpav, už je z masla, čo ak sa k nám, práve k nám, súmrak schúli, čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi. Jedna z lámp v jednej z váz tíško zhasla, srdce však zmäklo žiarou púpav, už je z masla, čo ak sa k nám, práve k nám, súmrak schúli, čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi. Jedna z lámp v jednej z váz tíško zhasla, srdce však zmäklo žiarou púpav, už je z masla, čo ak sa k nám, práve k nám, súmrak schúli, čo ak ma nechá práve ten, čo ma ľúbi.