Zas sám, chvíľu ticho, zastav na chvíľu dych. Nech nevstúpi do tvojich slov zlých a mlynov veterných. Sám slabý Don Quijote vytušil tvoj smiech. Ponáhľa sa ohlásiť svoj príchod na tvoj triezvy breh. To ja, ja, ja, tu som v tom čudnom čase, poznala som ťa po tom tvojom hlase a stojím tu pritajená v tieni. To ja, ja, ja, tichá jak potok v lese, mlčím do tmy a na okná mi klope tvoj hlas v mojom hrdle priškrtený. To ja, ja, ja, tichá jak potok v lese, mlčím do tmy a na okná mi klope tvoj hlas v mojom hrdle priškrtený, tvoj hlas v mojom hrdle priškrtený.