Drobnučký dážď , máča Ti hebkú tvár
Možno že návyk stáť v parku opodiaľ
Zrakom podavaš do mňa
Slzy ti riedi dážď
Čašu spomienok do dna
Na mňa tu vylievaš
Aj mne hrdlo zvierajú
Spomienok lavíny
Niekto je bez lásky
Nikto však bez viny
/:Hriechy ma mátajú
Cez deň i noc v sne
Pomstu si pýtajú
Rozísť sa musíme:/
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.