Keď zametú
blázon vietor sám parkom blúdi
a smetie hrá
baladu o jarmočnej púti
Keď bezcenné lósy
sny cukrových vát
zbiera ktosi z čiernych blát
Keď zametú
ver mám to tiež rád
Keď zametú
tiahne nocou preč cirkus slávny
a na doskách zostávame my
dvaja klauni
Keď vietor nás líči
smeje sa plač
a z diaľky sa blíži
koniec náš
Keď zametú vždy sólo má plač
Keď zametú
bývam veľmi sám
preto ver mi
Keď zametú
kráča so mnou môj dvojník čierny
Keď zametú a spustí sa dážď
Keď ruky chladné láska máš
Keď zametú tak za mnou plač
Zostanú hviezdy a klauni
trocha smutní nad vodou
ušiel im cirkus snov slávny
a tak smútia nad vodou
Keď vietor nás líči
smeje sa plač
a z diaľky sa blíži
koniec náš
Keď zametú vždy sólo má plač
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.