aj posledné dieťa slnka sa premení v lúčoch svetla aj posledné dieťa slnka sa premení kedysi boli tmou, teraz blikajú stoja na polkruhu, v svetle tancujú ak ich však presvietim, znova zmiznú späť sa už nevrátia, v spektre sa stratia odtiene blednú a ja ťa neviem nájsť kvôli slzám čo kradnú zo srdca jas cez žiaru nevidím do tvojich očí tmavé siluety, prebdené noci rýchlo sa zjavíš, ani sa nenazdám spúšť vo mne narobíš, v zápätí mizneš skrývaš sa za stenou z hrubého ľadu dúfam, že ťa lúče tam nezasiahnu vidíš ho blednúť potichu, pokojne stráca sa v spektre ponára sa v oblohe chce byť samo na chvíľku skryť sa počúvať ticho v podzemí lesa