Vietor už nám zamietol dvor, v komíne píska. Oprela sa o štíty hôr obloha nízka. Na okno búšia kvapky vody, pijú ich ústa smädnej pôdy. Keď letný dážď do skiel nám prší. Belasý mrak je vodopád, pradienka súka. Utká si z nich belavý šat pole i lúka. Ja ako dieťa chodím bosý a zrážam kvapky teplej rosy. Keď letný dážď na tvár mi prší. Ak voda preniká pod klenbu dáždnika a nemám lesklý plášť. Prechádzam iba tak cez živé striebro mlák, keď prší dážď. Už svieži prúd okvetia zmyl, jabloň na stráni. Ak sa ti zdá, že nemáš síl, tak, čo ti bráni. Namiesto dúška tuhej kávy, odplaviť dusno kdesi z hlavy. Keď letný dážď do skiel nám prší. Tu du du dú ... Prší.