Ján: Zrak, keď ráno otvorím, v okne víta ma deň, pozdravím sa vrelo s ním, hľadí nám do okien. Potom rozprávam mu, tomu môjmu ránu, o čom sním v noci, že ten sen je náš. Takto ráno z rána krotko počúva ma, akú úlohu vo snoch mojich hráš. Vždy nad ránom sa mi sníva, že je ráno, že spím, nežná tvár sa na mňa díva, tak sa vám prebudím. Sen ten tým je cenný. Spolu: Tým je cenný. Ján: Že je každodenný. Spolu: Každodenný. Ján: Vysvetlí ti to každý dobrý z nás. Spolu: Skláňa sa, bozk mi dáva krásny tieň, Ján: Ó, krása, tá z každodenných snov. Spolu: A káva už rozvoniava, ja tiež viem, Ján: Že rád mám, keď stojí predo mnou tieň z mojich snov. Ľudovít: Vždy nad ránom sa mi sníva, že je ráno, že spím, nežná tvár sa na mňa díva, tak sa vám prebudím. Sen ten tým je cenný. Spolu: Tým je cenný. Ľudovít: Že je každodenný. Spolu: Každodenný. Ľudovít: Vysvetlí ti to každý dobrý z nás. V tom je práve krása. Spolu: Práve krása. Ľudovít: Že keď prebúdzam sa. Spolu: Prebúdzam sa. Ľudovít: Pozerá sa na mňa vskutku tvoja tvár. Spolu: Skláňa sa, bozk mi dáva krásny tvoj tieň. Ján: Krása, tá z každodenných snov. Spolu: A káva už rozvoniava, ja tiež viem. Ján: Že rád mám, keď stojíš predo mnou. Ľudovít: Sen ten tým je cenný. Spolu: Tým je cenný. Ľudovít: Že je každodenný. Spolu: Každodenný. Ľudovít: Vysvetlí ti to každý dobrý z nás. V tom je práve krása. Spolu: Práve krása. Ľudovít: Že keď prebúdzam sa, Spolu: Prebúdzam sa. Ľudovít: Pozerá sa na mňa vskutku tvoja tvár. Spolu: Ibaba bap tap tada... Ľudovít: Pozerá sa na mňa vskutku tvoja tvár. Ján: Tieň mojich snov. Ľudovít: Tieň mojich snov. Ján: Tieň mojich snov.