Zrána, keď sa po prstoch svetielka vkrádajú ku mne, zrána, keď sa noc schová pod záves tíško a umne, zrána, túžim po láske mužného svetla, čo v duši ti svieti, svetla rozprávok, najkrajších zákutí snímať z nich kvety, v tomto ráne hrám. Zrána, hladím vankúš a túžim tiež slobodná kráčať, zrána, keď mi krv v hlave búši a nepokoj vnáša, zrána, keď ma pohladia po tele teplučké slnečné ruky, utíšia búšenie srdca i ľúbostné muky, v tomto ráne hrám. Zrána, končia rozprávky tisíc a jedinej lásky, zrána, nechcem precitnúť zo snov a počítať vrásky, zrána, keď mi nový deň spieva, že nesmieme vrátiť sa spiatky, treba vstať, treba ísť, treba žiť, lebo deň býva krátky, v tomto ráne hrám.