Kto je stále sám, ááá,
v zime štyroch stien,
kto je stále sám, ááá,
žije bez ozvien.
Keď zašepkám,
že mám rada tvoju tvár, nežnú tvár,
keď zašepkám,
ozvena mi vráti ááá
a ja sa s ňou hrám, ááá hrám,
nik už nie je sám, ááá sám,
ľúbim s ozvenou.
Keď zašepkám,
že máš pri mne v očiach jar, krehkú jar,
keď zašepkám,
ozvena mi vráti ááá
a ja sa s ňou hrám, ááá hrám,
tak ju rada mám, ááá mám,
žijem s ozvenou.
Netúžim byť kov, ááá,
kov, čo nezaznel,
ľúbim hudbu slov, ááá,
ktoré našli cieľ.
Keď zašepkám,
že mám rada tvoju tvár, nežnú tvár,
keď zašepkám,
ozvena mi vráti ááá
a ja sa s ňou hrám, ááá hrám,
nik už nie je sám, ááá sám,
ľúbim s ozvenou.
Keď zašepkám,
že máš pri mne v očiach jar, krehkú jar,
keď zašepkám,
ozvena mi vráti ááá
tak ju rada mám, ááá mám,
v duši znie už nám, ááá nám,
pieseň s ozvenou.
Keď zašepkám,
la la la la....,
keď zašepkám,
la la la la ....
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵