Ľuboš Novotný - Jeseň

Kým vietor tasí púpave vlasy, posledné lúče leta nám na stromy a na ker šípový, až tá krása dych ti zastaví, na stromy a na ker šípový, až tá krása dych ti zastaví. Kým slnko chladné za obzor sadne, nechcem sa mestom túlať sám, hľadám vílu, dievča zasnené, čo s ňou strávim chvíle jesenné, hľadám vílu, dievča zasnené, čo s ňou strávim chvíle jesenné. Na lístie maľované sype zima srieň, belasý kruh očí privieram, keď slová vysnívané vravieť tíško smiem, nežným dychom do jesenných rán. Nám jeseň milá, kraj pokreslila, máva nám divých husí šíp, vietor tančí s lístím farebným, naše mladé srdcia vedno s ním, vietor tančí s lístím farebným, naše mladé srdcia vedno s ním. Na lístie maľované sype zima srieň, belasý kruh očí privieram, keď slová vysnívané vravieť tíško smiem, nežným dychom do jesenných rán. Na lístie maľované sype zima srieň, belasý kruh očí privieram, keď slová vysnívané vravieť tíško smiem, nežným dychom do jesenných rán.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.