Každý je odsúdený na smrť, čas popravy neznámy Ešte hľadá to čo je vovnútri Za každým dňom bojuješ v hororovom predstavení Meč po tvojom boku, plač na tvojej pere Bremeno na šelmach tvojho scenára Zlé usporiadaný verš, som prvý aby som priznal, ale život je javiskom ktoré nepozná žiadne oneskorenie Smrť, konečná skutočnosť Smrť, konečný dôvod žiť Žiadny čas, žiadnu privetivosť, nemáš aby si žil pretože Nikto nežije, nežije navždy, pokúšam sa nešmyknúť sa na svojom pote Nikto nežije, nežije navždy, nikto netrvá tak dlho Viem, že kedy dosahujem svoj životný súhrn Sčítanie bude pravdepodobne nesprávne To je dobré, vyrobil som svoju značku, močil som na verejnosti prinajmenšom v tme Keď močenie na verejnosti jeden pamätá ako tradície ktoré ubehli na koľaji Keď nočník prešiel k tvojmu susedovi Je to úroveň ktorá rastie stále vyššie Pamätáte si časy keď ste mlátili? Pamätáte si že to bola samovražda? Ako liečenie vydieračov Načrtli sme krv aby sme zahnali vaše potlačenia Dosiahnete na figúru, dole na koľaji, Kto vám dá posledné mihnutie? Teraz sa stránky zdajú aby sa rýmovali Keď odpúšťate a umývate v jeho umývadle Neviem, či je to toto, alebo či si vyberáme svoje strany Ale hlavy sa utopili v oceánoch strachu Keď tam boli len pokojné prílivy a odlivy