Vábili ma všetci známi, príď, dnes bude bál, zdráhal som sa, choďte sami, polky som sa bál. No včera na dvere zaklopal poštár a list mi dal, od Kláry prišiel ten list, v ňom len pár slov stojí, kto sa polky bojí, viac na bál nemusí prísť. Klára, už topánky leštím a v hlave mi treští z tých tvojich slov. Klára, už jedna je čistá a buď si istá, že nik ťa z kola neodvolá. Klára, bez nás by bály za málo stáli, tak nech hudba hrá. Klára, tak buďme dnes deti bez módnych pánov a dám. Klára, nech z očí nám svieti, radosť, čo polka nám dá. Márne vravia všetci známi, je to slabý bál, nech si v kúte sedia sami, ja som polky kráľ. Na dvere známym som zaklopal, každému list som dal, môžu si čítať môj list, v ňom len pár slov stojí, kto sa polky bojí, viac na bál nemusí prísť. Klára, už topánky leštím a v hlave mi treští z tých tvojich slov. Klára, už jedna je čistá a buď si istá, že nik ťa z kola neodvolá. Klára, bez nás by bály za málo stáli, tak nech hudba hrá. Klára, tak buďme dnes deti bez módnych pánov a dám. Klára, nech z očí nám svieti, radosť, čo polka nám dá.