^{A, D}Plakal som a ^Amiprosil som ťa: ^Emi"Neplač!". ^CTvoje malé ^Gsrdce bilo ^Dna poplach.^A Že nevládzem sa usmiať, dnes prvý raz i posledný raz, prepáč. Dnes to nejde, no od zajtra už nemám strach Počúvla si na slovo, upratala si izbu ako nikdy, lebo poslušnému želanie sa splní, dobrého nič nezraní. Tak som cítil v hrudi olovo akoby som opúšťal ťa navždy, keď si lízatkami chcela zmeniť svet, cukríkmi a žuvačkami. Dúfala si, že keď ho zjem, lízatko sladko slané, že musí ti to vyjsť, len chamtivému predsa patrí smola. S druhým lízatkom, tým sladším, kráčala si k mame. Ja to svoje poctivo som zjedol, kým ona, ako vraví, ochutnala. V to ráno sa mi otvorili oči toľké roky slepé videl som jasne, kto z nás troch má koho ako rád. Kto predovšetkým druhých a kto predovšetkým seba. V to ráno, keď moje dieťa sa začalo učiť prehrávať A ja plakal som a prosil som ťa: "Neplač!". Tvoje malé srdce bilo na poplach. Že nevládzem sa usmiať, dnes prvý raz i posledný raz, prepáč. Dnes to nejde, no od zajtra už nemám strach