Zatúžil vojsť a tíško sa pozval, tak vánok šepká, keď navštívi v snoch. Zatúžil prísť, na otázku plachú, slzí, no tiež vo mne túžobný tón. Si môj žiarivý lúč najkrajších dní, svet šťastných rán, ty sto podôb máš, si zázrak sám, hmm. Ktosi mi prišiel, tak prichádza každý, zapálil vo mne noc a smutný hlas. Omámená som tou frázou šťastia a znova zniem, ja zniem piesňou vám. Si môj žiarivý lúč najkrajších dní, svet šťastných rán, ty sto podôb máš, si zázrak sám, hmm. Si môj, môj žiarivý lúč najkrajších dní, svet šťastných rán, ty sto podôb máš, si zázrak sám, tých rán, čo vo mne znie, ja mám kúsok šťastia, si môj, môj žiarivý lúč.