Zora: Kým má človek rád šum trávy.
Ivan: Kým má človek krásnych osemnásť.
Zora: Býva stále vzácne hravý.
Ivan: Túži vidieť dúhu rásť.
Zora: Čas však môže skrížiť plány.
Ivan: Náhle máte fúru návykov.
Zora: Vážna tvár vám vnímať bráni.
Ivan: Vnímať piesne slávikov.
Spolu: Dať zabudnúť
na tie útle detské sny
a mať príťaž v duši,
dať znamenie,
páni, dámy, ach, čo s tým.
Dať zabudnúť
na tú dávnu pesničku,
čo vždy krásne vzruší,
dať zabudnúť
a hneď máte farbu zím.
Zora: Z vážnych tvárí mávam hrôzu.
Ivan: Z tých, čo stále túžia čím viac mať.
Zora: Z tých, čo z lásky robia pózu.
Ivan: Nie, ja iné mávam rád.
Zora: Vážna tvár vám v láske bráni.
Ivan: Práve to je chvíľa starnutia.
Zora: Strácajú sa krásne plány.
Ivan: Rýmy miznú do kúta.
Spolu: Dať zabudnúť
na tie útle detské sny
a mať príťaž v duši,
dať znamenie,
páni, dámy, ach, čo s tým.
Dať zabudnúť
na tú dávnu pesničku,
čo vždy krásne vzruší,
dať zabudnúť
a hneď máte farbu zím.
Spolu: Dať zabudnúť
na tie útle detské sny
a mať príťaž v duši,
dať znamenie,
páni, dámy, ach, čo s tým.
Dať zabudnúť
na tú dávnu pesničku,
čo vždy krásne vzruší,
dať zabudnúť
a hneď máte farbu zím.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.