Tam, na osamelých vrcholoch púštneho kopca
Pocestní sa zhromažďujú bližšie
Čakajú na znamenie, na prichádzajúcu striebornú hrobku
Oblúk priestoru a času
A:
Pravda, oh, pravda nie je nikdy jasná
Možno znovu budúci rok
Nádej žije ďalej pod horiacim slnkom
Jedného dňa prídeš
V mojom srdci ťa dosahujem
V mojom srdci sa naťahujem k tebe
V mojom srdci sa dotýkam tváre boha
V mojich snoch nejako
V mojom srdci ťa dosahujem
V mojom srdci sa naťahujem k tebe
V.mojom srdci sa dotýkam tváre boha
Je to všetko sen
V mojom srdci ťa dosahujem
V mojom srdci sa naťahujem k tebe
V mojom srdci sa dotýkam tváre boha
Je to všetko sen, nejako
A:
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.