Otec je vážny pán, mamka má úsmev zasnený, už dvadsať rôčkov nám, obrázok svieti zo steny. Čas ako závodník poháňa krôčky náhlivé, z obrázkov svadobných vyblednú farby žiarivé. Čas krášli tvár vráskou a ja som náhle vyrástol a mesto rástlo vzápätí na mieste dávnych zákutí. Čas prútom súri prúdy dní, ale ten snímok svadobný sa ešte stále nemení a svieti láskou. Budeš mať biely kvet a fotograf nás usadí, o takých dvadsať liet, vybledne záves v úzadí. Čas ako závodník nám zráta chvíle náhlivé, z obrázkov svadobných vyblednú farby žiarivé. Čas nám dá tiež svoj diel, náš syn si nájde vlastný cieľ, na miestach z dávnych rázcestí sa rozoznie šum námestí. Zas pôjdu vôkol prúdy dní, ale náš snímok svadobný nám bude stále rovnaký, vždy svietiť láskou. Čas nám dá tiež svoj diel, náš syn si nájde vlastný cieľ, na miestach z dávnych rázcestí sa rozoznie šum námestí. Zas pôjdu vôkol prúdy dní, ale náš snímok svadobný nám bude stále rovnaký, vždy svietiť láskou. Svietiť láskou.