Slavik
V rieke času prúd
sa v diaľku uberá,
v ňom plávaš.
Hviezdy záhadné,
nádherné, ťa strážia,
vedú tmou.
Či máš však zabudnúť,
čo rieka v sebe má,
že návrat nepozná,
že mnohé strácaš,
nechávaš za sebou.
Pýtaj sa, pýtaj sa,
vánkov a hviezd,
kde spia snehy zím minulých.
Pýtaj sa, pýtaj sa,
prúdov a ciest,
či z diaľky sa vráti,
čo strácaš v nich.
Rieka odteká
a svietia nebesá,
ich hviezdy.
Rieky studené
v prúde dní
ti lásky odnesú.
A túžba odveká,
tá túžba vrodená,
nás vie vždy zabolieť,
keď prvej vrásky
sa pýta, kdeže sú.
Pýtaj sa, pýtaj sa,
vánkov a hviezd,
kde spia snehy zím minulých.
Pýtaj sa, pýtaj sa,
prúdov a ciest,
či z diaľky sa vráti,
čo strácaš v nich.
Lá lá lá lá ...
Pýtaj sa, pýtaj sa,
prúdov a ciest,
či z diaľky sa vráti,
čo strácaš v nich.
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵