Na štítoch skál i v hĺbke vôd,
zakliati ľadom v farbe diel,
na zvyšných bielych miestach
má pod čiarou meno slovom strát,
hľadáme siedmy svetadiel.
V záplavách odplavených dní,
na dráhach medzihviezdnych striel,
v iskrení nevýslovných slov,
v zákutiach ostýchavých snov,
hľadáme siedmy svetadiel.
Je snom, čo si pod hlavu,
pod nočnú únavu dáš,
tie túžby ti napomnie
prísny a vzdialený hlas.
A náhle sa nad ránom
za bránou vyklíči tieň
a zrazu hlas precitne,
Kolumbus vykríkne: Zem.
Na štítoch skál i v hĺbke vôd
i v tichej piesni lesných včiel
i vykúpení daňou múk
i posvätení teplom rúk
hľadaný siedmy svetadiel.
Je v prvom slove detských úst,
v najmenšom z dokonaných diel,
keď z vône trávy z ranných lúk,
z prostého gesta ľudských rúk
zrazu rastie,
slnko, šťastie,
nečakane,
odkrývame cieľ,
siedmy svetadiel.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.