Kristína: Ovoňaj ma ako ružu a zabudni na tie veci, na úteku z farmy zvierat čoskoro už budú všetci. Ovoňaj ma ako ružu a zacítiš, že som iná, poďme vrátiť krásu vzťahom, aj keď nás tu ktosi sníma. Chudík: O každom vieš zrazu všetko, svet je plný kamier tajných, ľudia blúdia zamyslení, sami k sebe ľahostajní. Každý tuší, že sa niečo deje, zmizla pravda, nikto nevie, kde je, niečo nás tu stále pozoruje, niekto zasa niečo kuje. Kristína: Ovoňaj ma ako ružu a zabudni na tie veci, na úteku z farmy zvierat čoskoro už budú všetci. Ovoňaj ma ako ružu a zacítiš, že som iná, poďme vrátiť krásu vzťahom, aj keď nás tu ktosi sníma. Chudík: Chceli by sme žiť v lepšom svete, ale ten sa kamsi vzdialil, stále menej šťastných ľudí, stále menej šťastných tvárí. Voľakto nás všetkých tlačí k stene, povedz, kde sa zajtra ocitneme, kam speje to vyprázdnenie duší, čo ak raz vyschne vôňa ruže, kto z nás tuší. Kristína: Ovoňaj ma ako ružu a zabudni na tie veci, na úteku z farmy zvierat čoskoro už budú všetci. Ovoňaj ma ako ružu a zacítiš, že som iná, poďme vrátiť krásu vzťahom, aj keď nás tu ktosi sníma.