Spí mesto,
nastáva tíš,
skončilo sa množstvo všedných drám,
dlažba mlčí, nevraví.
Spí mesto,
ty tíško spíš,
neonové nokturno nám hrá
vietor v strunách modravých.
Už obloky hasnú,
hasnú do temnôt,
len noc spieva jasnú,
tú najväčšiu z ód.
Spí mesto,
ty tíško spíš,
v sladkom spánku dýchaš blízo mňa,
vietor hrá nám nokturná
a tympany kopúl
klopú stále blíž.
Spí mesto,
nastáva tíš.
Keď prešli sme pri sebe
po prvý raz,
v chladný marcový deň
lúč slnečný zaiskril okolo nás.
Možno bol to len sen,
možno zaspieval v lipách
vták ohnivák,
možno zaznel vo výškach slák.
Už obloky hasnú,
hasnú do temnôt,
len noc spieva jasnú,
tú najväčšiu z ód.
Spí mesto,
ty tíško spíš,
v sladkom spánku dýchaš blízo mňa,
vietor hrá nám nokturná
a tympany kopúl
klopú stále blíž.
Spí mesto,
nastáva tíš.
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵