Musím ťa zmeniť
na havrana,
ktorý len hľadí
zo stromu.
Musím ťa zakliať,
milovaná,
nesmieš už patriť
nikomu.
Tak teda zbohom,
buchla brána,
vravíš mi, že to prebolí.
A ja ťa zmením
na havrana,
ktorý má krídla zo smoly.
Sám
čupím vedľa svojho tieňa,
sám
drobím jeseň do plameňa,
sám,
v samote, čo desí.
Kde si ? Kde si ?
Také sú prázdne
všetky rána,
vravíš mi, že to prebolí.
A ja ťa zmením
na havrana,
budeš mať krídla zo smoly.
A ja ťa zmením
na havrana,
budeš mať krídla zo smoly.
Budeš mať krídla zo smoly.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.