Marcela Laiferová - Jeden úsmev

Deň má krídla ľahkonohých víl, dúha krúži ako balerína, z hĺbky neba prúdia mi do žíl modré rieky slnečného vína. Skôr než súmrak dychom pozhasína žlté oči kŕdľu sedmokrás, ten deň plný darov zachmúrenou tvárou neskazte mi ľudia, prosím vás. Vezmite si jeden úsmev, kvitne v jamkách mojich líc, vezmite si jeden úsmev plný zlatých slnečníc. Je tu máj a modrú strechu nezábudok utkám preň, nebráňte sa môjmu smiechu, budeme mať pekný deň. Svet je ako nepokojný vír a v ňom človek neraz na dno klesne, ja však mám svoj vďačný elixír v sladkých dúškoch rozjasanej piesne. Svet sa krúti bezpečne a presne, tvárou k slnku do budúcich čias, ten svet plný darov zachmúrenou tvárou neskazte mi ľudia, prosím vás. Vezmite si jeden úsmev, kvitne v jamkách mojich líc, vezmite si jeden úsmev plný zlatých slnečníc. Je tu máj, tak modrú strechu nezábudok utkám preň, nebráňte sa môjmu smiechu, budeme mať pekný deň. Vezmite si jeden úsmev, kvitne v jamkách mojich líc, vezmite si jeden úsmev plný zlatých slnečníc. Je tu máj a modrú strechu nezábudok utkám preň, nebráňte sa môjmu smiechu, budeme mať pekný deň.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.