Valí sa ako hromový hjzel
Zelené, svetlé, nočné nákladné auto
Má oko plné niečoho aby milovalo
Zdvihni ho, zostrel ho, poznám ho cez až kým nezasiahnem zem
Zabitie vlaku zdravého rozumu, nič ako samovražda
Pozerám sa na oblohu vyššie
Zachovávam ju, porážam ju, nevidím nikoho iného okolo
Zem tvoju dušu v jasnom dennom svetle
Predok všetkého vidí ostražité oko
Valec ako vlak v hlbokej noci
Tam kde dobré veci prechádzajú okolo mňa
Som vždy pripravený, hoci som nikdy nemal žiadne zbrane
Držím sa trvalo s nábojom v mojej zbrani
Bežím
Všetko čo chcem je len naložený regal
Nadvláda viazaná cez môj chrbát
Všetko čo chcem je len ponechať ju nízko
Potrebujem ti povedať
Kam môžeš ísť?
Držím sa s traťou času, mal som svoj plný turpentin
Pil som až kým som nevedel prečo
Dvíham to, dychčím
Čudujem sa prečo vždy ležím na zemi
Tvár pustatiny, vonku na mieste
Práve vonku ľudské plemeno
Ponechávam ju vo verejnom oku krvavej strely
Štylizujem ju, zostrelujem ju
Myslím si, že ma všetci nenávidia keď padám
Kričím ako prasa, zviazané prasa
Pobehlica chrapká
V mojom vlastnom súkromnom bitúnku číslo 5
Vypľúvam duše ktoré som zjedol na obed
A som práve šťastný byť nažive
Nie som vždy pripravený ale
Nemôžem hovoriť za svoje zbrane
Niekedy si myslím, že som Freddy
Aj keď nikdy nemal žiadnu zábavu
Nemôžem uveriť svojím rukam že chladnejú
Daj mi celé dobro vnútri svojej duše
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.