Ako vtáča svetom sem a tam, smutne blúdim bez cieľa a sám, prejdem cez dediny, hory, mestá, kde však vedie moja cesta aj tak nepoznám. Tak sa túlam na už dlhý čas, dnes mám biedu, zajtra ľútosť zas, avšak chudobný a dotrhaný nesuším v ňom často ani groš na povraz. Je to divné, predsa zavše zdá sa mi, že som najbohatší človek na zemi. Keď na jar kvitne prvý kvet, je ihneď krajší celý svet, každému šťastím žiari tvár, keď víta jar. Orgován vôňou priláka aj chudobného tuláka i preňho biely orgován dosť vône má. Jedenkrát však unavený zrak, posledný raz vzlietne nad oblak, vtedy zvonky kvetov v diaľnej stráni umieráčkom zazvonia mi až zaspieva vták. Miesto drahých sviečok nad hlavou, budú žiariť hviezdy oblohou a ja zaspím tíško v šírom poli, už ma srdce nezabolí viac v ríši snov. Ak mi dobre bude aspoň jedenkrát, večne pod zemou sa budem usmievať. Keď na jar kvitne prvý kvet, je ihneď krajší celý svet, každému šťastím žiari tvár, keď víta jar. Orgován vôňou priláka motýle na hrob tuláka i pre ne biely orgován dosť vône má.